Karol XV.

Karol XV., 3. 5. 1826 Štokholm – 18. 9. 1872 Malmö, pochovaný v Štokholme — švédsky (od 1859) a nórsky kráľ (od 1859, ako Karol IV.) z dynastie Bernadottovcov, syn Oskara I., starší brat Oskara II. Študoval filozofiu, históriu a výtvarné umenie na univerzite v Uppsale a v Osle. Pred nástupom na trón zastával rad čestných akademických úradov, 1856 – 57 vicekráľ Nórska. Po otcovej smrti (1859) krátko regent, za švédskeho kráľa korunovaný 3. 5. 1860 (5. 8. 1860 aj za nórskeho kráľa). Inicioval reformy vo viacerých oblastiach politického, spoločenského a hospodárskeho života, ktorých cieľom bola modernizácia a liberalizácia krajiny. Realizátorom reforiem a určujúcou postavou švédskej politiky bol jeho premiér Louis De Geer (*1818, †1896). Ústavnou reformou (1865 – 66) bol zrušený tradičný stavovský systém v prospech konštitučnej monarchie a starý ríšsky snem (Riksdag) prebudovaný na moderný dvojkomorový parlament. Nepodarilo sa mu presadiť reformu armády (zníženie početného stavu, intenzifikácia bojovej prípravy). V rozpore s osobným presvedčením prívrženca severskej spolupatričnosti (→ škandinavizmus) bol počas dánsko-prusko-rakúskej vojny (1864) parlamentom donútený zachovať neutralitu. Popri panovníckych povinnostiach sa venoval maliarstvu a literatúre.