Vyhľadávanie podľa kategórií: dejiny – Európa - Švédsko

Zobrazené heslá 1 – 20 z celkového počtu 20 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Adlercreutz, Carl Johan

Adlercreutz [-krojc], Carl Johan, gróf, 27. 4. 1757 Kiala, Fínsko – 21. 8. 1815 Štokholm — švédsky generál a politik. Počas rusko-švédskej vojny 1808 – 09 veliteľ voj. operácií, 1809 viedol prevrat proti Gustávovi IV. Adolfovi; člen dočasnej vlády, ktorá začala ústavné reformy, 1813 bojoval na strane Bernadottovcov proti Napoleonovi I. Bonapartovi.

Adolf Frederik

Adolf Frederik, 14. 5. 1710 zámok Gottorp – 12. 2. 1771 Štokholm — holštajnsko-gottorpský vojvoda, švédsky kráľ (od 1751). Podobne ako jeho predchodca Frederik I. Hesenský bol slabým panovníkom, pokus o štátny prevrat 1756 posilnil moc šľachty. Jeho manželka Luise Ulrike bola sestrou pruského kráľa Fridricha II. Veľkého.

Albrecht Meklenburský

Albrecht Meklenburský, okolo 1340 – 31. 3. 1412 kláštor Doberan — švédsky kráľ (1364 – 88), meklenburský vojvoda. Vo svojej politike zvýhodňoval hanzové mestá a severonemeckú šľachtu. To viedlo k odporu švédskych stavov, ktoré preto obmedzili jeho právomoci. Opozícia presadila voľbu dánskej a nórskej kráľovnej Margaréty I. a neobľúbený Albrecht Meklenburský bol v bitke pri Åsle 1388 porazený a zajatý. Z väzenia bol prepustený až 1395, keď sa vzdal nárokov na švédsky trón.

Altmarské prímerie

Altmarské prímerie — prímerie uzatvorené 1629 v Altmarku (dnes Stary Targ, Poľsko) medzi Poľskom a Švédskom na šesť rokov. Zaistilo Švédsku územné a hospodárske výhody, o. i. väčšinu Livónska. R. 1635 predĺžené na 26 rokov, keď sa poľský kráľ Vladislav IV. Vasa zaviazal, že sa počas neho nebude uchádzať o švédsky trón.

Altranstädtský mier

Altranstädtský mier [-štet-] — zmluva ukončujúca prvú etapu severnej vojny, uzatvorená 24. 9. 1706 v nemeckom meste Altranstädt (dnes časť mesta Grosslehna, Sasko) medzi švédskym kráľom Karolom XII. a poľským kráľom a saským kurfirstom Augustom II. Silným, ktorý sa bez dohovoru s ruským spojencom vzdal účasti v severnej vojne, zriekol sa poľskej koruny v prospech Stanislava I. Leszczyńského a vydal veliteľa ruského pomocného zboru Švédom.

Gustáv I. Vasa

Gustáv I. Vasa, pôvodne Gustav Eriksson Vasa, 12. 5. 1496 alebo 3. 5. 1497 zámok Rydboholm alebo Lindholmen – 29. 9. 1560 Štokholm (pochovaný v dóme v Uppsale) — švédsky kráľ (od 1523), zakladateľ kráľovskej dynastie Vasovcov, otec Erika XIV. a Karola IX., starý otec Gustáva II. Adolfa. Počas vojenského konfliktu medzi dánskym kráľom Kristiánom II. a švédskym ríšskym správcom S. S. Sturem bol protizmluvne odvedený do Dánska ako rukojemník. R. 1519 sa mu podarilo utiecť do Lübecku a odtiaľ sa 1520 vrátil späť do Švédska. Kristián II. po obnovení Kalmarskej únie rozpútal v krajine teror a Gustáv I. Vasa sa po tzv. štokholmskom krvavom kúpeli (november 1520) postavil na čelo švédskej vzbury proti Dánom. Po víťazstve 1523 sa stal krajinským správcom a po faktickom rozpade Kalmarskej únie bol 6. 6. 1523 vyhlásený za kráľa. Zložitú finančnú situáciu koruny a ťažké dlžoby vyriešil po prijatí reformácie (1527) zhabaním cirkevných príjmov a majetkov (stal sa hlavou švédskej cirkvi). Povzniesol švédsky obchod, usiloval sa osamostatniť od Hanzy (na jej tovar uvalil clo), uzatvoril obchodné zmluvy s Anglickom a Nizozemskom. R. 1544 presadil na ríšskom sneme vo Västeråse uznanie dedičnosti svojej dynastie v mužskej línii.

Gustáv III.

Gustáv III., 24. 1. 1746 Štokholm – 29. 3. 1792 tamže — švédsky kráľ z holštajnsko-gottorpskej dynastie (od 1771), syn Adolfa Frederika, otec Gustáva IV. Adolfa. Nekrvavým štátnym prevratom ukončil vládu stavov a 19. 8. 1772 vydal listinu o tzv. forme vlády, ktorou obnovil v plnom rozsahu kráľovskú autoritu na úkor šľachty. Osvietenskými reformami chcel zlepšiť štátnu správu a ekonomiku. Podporoval vedu a umenie, 1773 založil Kráľovskú operu, 1786 Švédsku akadémiu. Viedol však nákladné vojny proti Dánsku (1788 – 89) a Rusku (1789 – 90), čo vyvolalo ďalšiu nevôľu šľachtickej opozície. Po sprisahaní šľachty ho zavraždil gardový dôstojník Jacob J. Anckarström na maškarnom plese. Udalosť sa stala námetom opery Maškarný bál G. Verdiho, ako aj mnohých románov a drám (A. Strindberg, P. A. L. Hallström).

Gustáv IV. Adolf

Gustáv IV. Adolf, 1. 11. 1778 Štokholm – 7. 2. 1837 Sankt Gallen — švédsky kráľ z holštajnsko-gottorpskej dynastie (1792 – 1809), syn Gustáva III. Počas neplnoletosti (do 1796) vládol ako regent jeho strýko Carl von Södermanland. Od začiatku samostatnej vlády sa prejavoval ako despota, odporca reforiem a fanatický prívrženec luteranizmu. R. 1805 vstúpil do protinapoleonskej koalície, počas francúzskeho ťaženia 1806 však stratil Predné Pomoransko. Po Tylžskom mieri 1807 sa odmietol pripojiť ku kontinentálnej blokáde a následná rusko-švédska vojna viedla k definitívnej strate Fínska. Vzburou dôstojníkov bol zvrhnutý a 13. 3. 1809 vyhlásený ríšskym snemom za zosadeného z trónu. Jeho nástupcom sa stal jeho strýko ako Karol XIII. Gustáv IV. Adolf odišiel do exilu vo Švajčiarsku, kde žil pod menom plukovník Gustafsson.

Gustáv V.

Gustáv V., 16. 6. 1858 zámok Drottningholm – 29. 10. 1950 tamže — švédsky kráľ z dynastie Bernadottovcov (od 1907), syn Oskara II., otec Gustáva VI. Adolfa. Po nástupe na trón zrušil korunovačný obrad, bol obľúbený pre demokratické vystupovanie. R. 1907 bolo zavedené všeobecné rovné volebné právo do druhej komory parlamentu (Riksdag), 1917 do prvej komory a volebné právo žien. Za jeho panovania počas obidvoch svetových vojen zachovávalo Švédsko prísnu neutralitu.

Gustáv VI. Adolf

Gustáv VI. Adolf, 11. 11. 1882 Štokholm – 15. 9. 1973 Helsingborg — švédsky kráľ z dynastie Bernadottovcov (od 1950), syn Gustáva V., starý otec Carla XVI. Gustafa. Ako korunný princ sa zaoberal archeológiou, v ktorej sa stal uznávaným odborníkom. Dal podnet na začatie švédskeho archeologického výskumu v Grécku a Taliansku, z jeho iniciatívy bol založený Švédsky archeologický inštitút v Ríme a Aténach. Vysokováženým bol aj ako monarcha a štátnik.

Hammarskjöld, Dag

Hammarskjöld [-šöld], Dag (Hjalmar Agne Carl), 29. 7. 1905 Jönköping – 18. 9. 1961 pri Ndole, Severná Rodézia, dnes Zambia, pochovaný v Uppsale — švédsky ekonóm a politik, syn Hjalmara Hammarskjölda. R. 1930 – 34 tajomník komisie pre nezamestnaných, 1936 – 46 štátny tajomník na ministerstve financií, 1941 – 42 zároveň prezident Švédskej banky. Od 1947 pôsobil na ministerstve zahraničných vecí, 1952 – 53 predsedal švédskej delegácii na Generálnom zhromaždení OSN. Od apríla 1953 generálny tajomník OSN (1957 znovuzvolený). V období vážnych medzinárodných konfliktov (Suezská kríza, maďarské povstanie, nepokoje v Libanone a Kongu) hľadal spôsob, ako posilniť postavenie OSN ako sprostredkovateľky mieru. Zahynul počas sprostredkovateľskej akcie v Kongu pri nevyjasnenom leteckom nešťastí (spolu s ním zahynul aj slovenský diplomat Vladimír Fábry, ktorý bol v jeho sprievode). Nositeľ Nobelovej ceny mieru (1961, in memoriam).

Hammarskjöld, Hjalmar

Hammarskjöld [-šöld], Hjalmar, 4. 2. 1862 Tuna – 12. 10. 1953 Štokholm — švédsky právnik, politik a diplomat, otec Daga Hammarskjölda. Od 1895 pôsobil na ministerstve spravodlivosti, 1901 – 02 minister spravodlivosti. R. 1904 – 46 člen Stáleho arbitrážneho dvora v Haagu, 1907 predseda švédskej delegácie na Haagskej mierovej konferencii. R. 1914 – 17 predseda vlády, počas 1. svetovej vojny sa zaslúžil o zabezpečenie neutrality Švédska. R. 1929 – 47 predseda nadácie Nobelovej ceny.

Hansson, Per Albin

Hansson, Per Albin, 28. 10. 1885 Fosie, dnes súčasť Malmö – 6. 10. 1946 Štokholm — švédsky politik. R. 1914 – 24 šéfredaktor tlačového orgánu sociálnych demokratov (Socialdemocraten), od 1918 poslanec. R. 1920 – 25 minister obrany, od 1925 predseda sociálnodemokratickej strany. R. 1932 – 46 (s krátkym prerušením 1936) ministerský predseda. Presadil prijatie významných sociálnych reforiem, ktorých konečným cieľom mal byť sociálny blahobyt štátu. Počas 2. svetovej vojny bol zástancom striktnej neutrality Švédska.

Hedin, Sven Anders von

Hedin, Sven Anders von, 19. 2. 1865 Štokholm – 26. 11. 1952 tamže — švédsky geograf a etnograf, jeden z najvýznamnejších bádateľov Centrálnej Ázie 19. a 20. stor.

Prvú väčšiu expedíciu do vnútornej Ázie podnikol 1893 – 97 a počas nej prešiel cez Pamír, ako prvý Európan prešiel púšťou Taklamakan (dvakrát), skúmal jazero Lobnor v Tarimskej panve, prebádal sev. časť Tibetu a cez Peking a Sibír sa vrátil do Štokholmu. Počas druhej expedície 1899 – 1902 navštívil Tarimskú panvu (vykonal nivelačné merania v okolí jazera Lobnor, zmapoval tok Tarimu), prešiel púšťou Taklamakan a Tibetom a dorazil do Indie. Na tretej expedícii 1905 – 08 precestoval Perziu, dostal sa do Indie a do najvyšších oblastí Tibetu, pričom objavil horný tok Brahmaputry (Ja-lu-cang-pu-ťiang), pramene riek Satladž a Indus, objavil a skúmal pohorie Transhimaláje (nazývané Hedinovo pohorie), ktorých hlavný chrbát viackrát prešiel naprieč. Cieľom jeho štvrtej, medzinárodnej expedície 1927 – 35 bol všestranný výskum zóny púští ležiacich severne od Tibetu.

Ako konzervatívny politik sa angažoval v problematike obrany a zahraničnej politiky. Napísal pamflet Varovné slovo (Ett varningsord, 1912), v ktorom nabádal ľudstvo na ostražitosť pred rozpínavosťou Ruska. Na nástup fašizmu, s ktorým sympatizoval, reagoval 1937 vydaním pronemeckého spisu Nemecko a svetový mier (Tyskland och världsfreden). Bol nekritickým obdivovateľom A. Hitlera a Nemecka, ktoré vo svojich reportážach z frontu chápal ako baštu pred východnými barbarmi.

Napísal viac ako 60 kníh a množstvo listov obsahujúcich významný etnografický a geografický materiál. Autor cestopisu Dobyvačná výprava do Tibetu (Erövringståd i Tibet, 1934), pre švédske základné školy vydal učebnicu Od pólu k pólu 1 – 2 (Från pol till pol 1 – 2, 1911), ktorá bola preložená do 13 jazykov. Ako posledný Švéd bol 1902 povýšený do šľachtického stavu. R. 1905 bol prijatý do Kráľovskej švédskej akadémie vied, 1909 zvolený do Kráľovskej švédskej akadémie vojenských vied, 1913 – 52 volený člen Švédskej akadémie s právom hlasovať pri výbere nositeľov Nobelovej ceny.

Herulovia

Herulovia — germánsky kmeň pôvodne z južnej Škandinávie, odkiaľ bol asi v polovici 3. storočia vytlačený Dánmi. Západní Herulovia sa spomínajú okolo 286 v Galii. Východní Herulovia sa dostali 265 cez Peloponéz až do Grécka (spustošenie Olympie) a 267 prenikli k Čiernemu moru. Podstatná časť z nich sa pohybovala stále v susedstve Gótov a v polovici 4. storočia sa spolu s nimi dostala pod panstvo Hunov. R. 454 sa Herulovia podieľali na strane Gepidov na úspešnom boji proti Hunom. Okolo 500 sa usadili v oblasti medzi riekami Morava a Váh, 508/509 však utrpeli rozhodujúcu porážku od Longobardov a väčšina odtiahla k dolnému Dunaju, kde sa spomínajú ešte okolo 550. Časť Herulov sa vrátila späť do Škandinávie.

Horn, Arvid Bernhard

Horn, Arvid Bernhard, gróf, 6. 4. 1664 Halikko, Fínsko – 17. 4. 1742 Ekebyholm (pri Uppsale) — švédsky politik a diplomat. Na začiatku severnej vojny (1700 – 21) sprevádzal kráľa Karola XII. počas jeho ťažení proti Dánsku, Estónsku a Poľsku. R. 1704 pomohol presadiť voľbu Stanislava Leszczyńského za poľského kráľa, 1706 dosiahol Altranstädtským mierom o. i. odstúpenie Augusta II. Silného z poľského trónu. Počas vlády Fridricha I. pôsobil 1720 – 38 vo funkcii kancelára a viedol celkovú politiku krajiny, jej veľmocenské postavenie však nedokázal obnoviť.

Horn, Gustaf Karlsson

Horn, Gustaf Karlsson, gróf, 22. 10. 1592 Örbyhus (pri Uppsale) – 10. 5. 1657 Skara — švédsky maršal a politik. Od 1628 poľný maršal, od 1630 bojoval počas tridsaťročnej vojny vo vojsku Gustáva II. Adolfa v Nemecku. Počas bitky pri Nördlingene (6. 9. 1634, v blízkosti Norimbergu) padol do zajatia, 1642 bol vyslobodený. Od 1644 velil vojsku vo švédsko-dánskej vojne a 1645 donútil Dánov prijať Brömsebroský mier. Od 1653 ríšsky maršal.

Jämtland

Jämtland — historické územie v západnej časti stredného Švédska; rozloha 34 009 km2, 116-tis. obyvateľov (2017). Pôvodní obyvatelia boli Jamtovia (starogermánsky húževnatý, vytrvalý) zaoberajúci sa poľnohospodárstvom a lovom. Od 12. stor. bolo územie súčasťou Nórska, po uzatvorení Brömsebroského mieru 1645 súčasťou Švédska. Obyvatelia krajiny žijú na osamelých statkoch, majú svojrázny folklór, žijú skromne a sú silno nábožensky založení. V oblasti dodnes prakticky neexistuje priemysel, jediné väčšie mesto je Östersund (založené 1786). Jämtland sa stal strediskom ekoturistiky a vďaka mnohým aktivitám sa darí zachovávať svojráznosť regiónu s jeho tradíciami.

Karol XV.

Karol XV., 3. 5. 1826 Štokholm – 18. 9. 1872 Malmö, pochovaný v Štokholme — švédsky (od 1859) a nórsky kráľ (od 1859, ako Karol IV.) z dynastie Bernadottovcov, syn Oskara I., starší brat Oskara II. Študoval filozofiu, históriu a výtvarné umenie na univerzite v Uppsale a v Osle. Pred nástupom na trón zastával rad čestných akademických úradov, 1856 – 57 vicekráľ Nórska. Po otcovej smrti (1859) krátko regent, za švédskeho kráľa korunovaný 3. 5. 1860 (5. 8. 1860 aj za nórskeho kráľa). Inicioval reformy vo viacerých oblastiach politického, spoločenského a hospodárskeho života, ktorých cieľom bola modernizácia a liberalizácia krajiny. Realizátorom reforiem a určujúcou postavou švédskej politiky bol jeho premiér Louis De Geer (*1818, †1896). Ústavnou reformou (1865 – 66) bol zrušený tradičný stavovský systém v prospech konštitučnej monarchie a starý ríšsky snem (Riksdag) prebudovaný na moderný dvojkomorový parlament. Nepodarilo sa mu presadiť reformu armády (zníženie početného stavu, intenzifikácia bojovej prípravy). V rozpore s osobným presvedčením prívrženca severskej spolupatričnosti (→ škandinavizmus) bol počas dánsko-prusko-rakúskej vojny (1864) parlamentom donútený zachovať neutralitu. Popri panovníckych povinnostiach sa venoval maliarstvu a literatúre.