Karol XIV. Ján
Fredrik Westin: Kráľ Karol XIV. Ján, Národné múzeum, Štokholm
Karol XIV. Ján, vlastným menom Jean-Baptiste Jules Bernadotte, 26. 1. 1763 Pau, Francúzsko – 8. 3. 1844 Štokholm — švédsky (od 1818) a nórsky kráľ (od 1818, ako Karol III. Ján), zakladateľ dynastie Bernadottovcov, otec Oskara I. R. 1780 vstúpil do francúzskej armády, kde počas Francúzskej revolúcie dosiahol pozoruhodnú kariéru (prívrženec jakobínov, od 1794 zastával generálske hodnosti). Krátko bol guvernérom Friuli a veľvyslancom vo Viedni (1798), po návrate do Paríža minister vojny (v lete 1799). R. 1800 vstúpil ako člen Štátnej rady do služieb Napoleona I. Bonaparta, 1804 sa stal maršalom. Ako nadaný administrátor spravoval Hannoversko (1804 – 05), hanzový spolok (1807 – 08) a Rím (1810). Zúčastnil sa mnohých významných bitiek, po bitke pri Slavkove ho Napoleon 1806 povýšil na knieža z Pontecorva. Pod tlakom Napoleona ho 21. 8. 1810 švédske stavy zvolili za korunného princa (v úsilí vyriešiť akútny problém nástupníctva po bezdetnom Karolovi XIII., ktorý ho pred smrťou adoptoval).
Zakrátko po príchode do Švédska prevzal výkonnú politickú moc, od 1811 regent. Nestal sa však poplatným Napoleonovi a po Napoleonovom obsadení švédskeho Pomoranska 1812 bez vypovedania vojny vstúpil do protifrancúzskej koalície a už 1813 sa spoluzúčastnil bitky pri Lipsku. Jeho zahraničnopolitickou prioritou sa stal zisk Nórska (neprejavoval záujem o Fínsko odstúpené 1809 Rusku), preto sa sústredil na oslabenie Dánska. Na čele spojeneckej Severnej armády sa zúčastnil protifrancúzskych koaličných vojen a po Kielskom mieri (14. 1. 1814) dosiahol odtrhnutie Nórska od Dánska a vytvorenie švédsko-nórskej personálnej únie, ktorá sa udržala až do 1905. Po smrti Karola XIII. bol 5. 2. 1818 korunovaný za švédskeho a 7. 9. 1818 aj za nórskeho kráľa. Spočiatku sa tešil veľkej obľube, no pre ultrakonzervatívne postoje vo vnútropolitických otázkach musel často čeliť opozícii, ktorá si vynútila obmedzenie jeho kráľovských právomocí. V zahraničnopolitickej oblasti sa usiloval o neutrálnu politiku, švédske záujmy razantne presadzoval (paradoxne) mierovou cestou.