Karol XIII.

Karol XIII., 7. 10. 1748 Štokholm – 5. 2. 1818 tamže — švédsky (od 1809) a nórsky kráľ (od 1814, ako Karol II.) z holštajnsko-gottorpskej dynastie (dánskej vetvy nemeckého rodu Oldenburgovcov), syn Adolfa Frederika, brat Gustáva III. Od 1772 vojvoda zo Södermanlandu, titul získal za podporu brata pri štátnom prevrate. R. 1777 a 1780 ho v čase jeho neprítomnosti zastupoval na čele krajiny. Ako námorný vojvodca sa vyznamenal vo švédsko-ruskej vojne (1788 – 90). Po zavraždení Gustáva III. (1792) zastával úrad regenta (1792 – 96) za neplnoletého synovca Gustáva IV. Adolfa, počas ďalšej rusko-švédskej vojny nakrátko (1808) velil švédskej armáde. Po detronizácii Gustáva IV. Adolfa v marci 1809 ho stavy schválili najprv za regenta, neskôr za kráľa. Bol bezdetný a na Napoleonov nátlak prijal 1810 za svojho nástupcu maršala Jeana-Baptista Jula Bernadotta (od 1811 regent, neskorší kráľ Karol XIV. Ján), ktorého adoptoval. V dôsledku zmien na politickej mape Škandinávie a vytvorenia švédsko-nórskej personálnej únie sa v novembri 1814 stal aj hlavou Nórska.