Karol VIII. Knutsson Bonde

Popis ilustrácie

Bernt Notke: Karol VIII. Knutsson Bonde, Národné múzeum, Štokholm

Text hesla

Karol VIII. Knutsson Bonde, vlastným menom Karl Knutsson Bonde, 1408 alebo 1409 – 15. 5. 1470 Štokholm — švédsky (1448 – 57, 1464 – 65, 1467 – 70) a nórsky kráľ (1449 – 50, ako Karol I.). Pochádzal z veľmožskej rodiny Bondeovcov, syn Knuta Bondeho (†1413). R. 1434 sa stal členom ríšskej rady, 1436 ríšskym maršalkom. Nespokojnosť s vládou Erika VII. Pomoranského (švédsky Erik VIII.), najmä s jeho centralizalizačnou politikou, vyvolala odpor švédskej nobility (povstanie vedené Engelbrektom Engelbrektssonom, 1434 – 36). Po Erikovom zosadení (1439) bol Karl Knutsson až do nástupu Krištofa III. Bavorského (1441) ríšskym správcom a regentom. Ako odporca Kalmarskej únie ustúpil jej stúpencom a dočasne sa uchýlil na svoje léna vo vých. Fínsku, kde sa tešil značnej autonómii a realizoval samostatnú zahraničnú politiku v Pobaltí. Po smrti Krištofa III. Bavorského (1448) presadil svoju kandidatúru na švédsky trón a proti nárokom dánskeho kráľa Kristiána I. získal aj nórsky trón (1449). Jeho politika sa u šľachty nestretla s pochopením, odmietla ho podporovať v boji s dánskou stranou, Nórska sa tak napokon musel vzdať. Jeho autoritárske snahy (koncentrácia svetskej i cirkevnej moci) postupne vyvolali vzburu veľmožov, ktorí ho 1457 donútili odstúpiť a uchýliť sa do exilu do Gdanska. Hlavou ríše sa však stal ešte dvakrát (1464 a 1467), keď sa dokázal zorientovať v napätej situácii týkajúcej sa sporu uppsalského arcibiskupa s dánskou korunou.

Zverejnené v marci 2017.

Karol VIII. Knutsson Bonde [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karol-viii-knutsson-bonde