Karol IX.

Popis ilustrácie

Švédsky kráľ Karol IX., Národné múzeum, Štokholm

Text hesla

Karol IX., 4. 10. 1550 Štokholm – 30. 10. 1611 Nyköping — švédsky kráľ (od 1604) z dynastie Vasovcov, syn Gustáva I. Vasu, nevlastný brat Erika XIV. a Jána III. Vasu, otec Gustáva II. Adolfa. Podľa dedičského práva nemal veľké vyhliadky na dosiahnutie trónu, 1560 dostal ako apanáž veľkú časť vojvodstva Södermanland spolu s krajmi Närke a Värmland (svojím domíniom však mohol disponovať až po 1568). Ako jeden z vodcov stavovského odporu sa s bratom Jánom III. Vasom podieľal na zosadení Erika XIV. Počas vlády Jána III. Vasu boli medzi bratmi napäté vzťahy, Karol totiž nesúhlasil s jeho unifikačnými snahami v politickej, a najmä v náboženskej oblasti (rekatolizácia). Po bratovej smrti (1592) predsedal regentskej rade za nedospelého synovca Žigmunda III. Vasu (od 1587 bol aj poľským kráľom). R. 1595 bol Riksdagom ustanovený za jediného regenta a správcu krajiny. Pri pripravovanom spojení s katolíckym Poľskom sa ako presvedčený luterán snažil zachovať protestantský charakter Švédska. R. 1598 vyhnal Žigmundových stúpencov zo Švédska a po jeho zosadení (1599) sa ujal vlády (24. 2. 1600 ako regent, od 1604 ako kráľ, korunovaný až 1607). Po víťazstve (25. 9. 1598) v bitke pri Stångebre (neďaleko Linköpingu, dnes jeho súčasť) boli Žigmundovi stúpenci vytlačení aj z Fínska. Jeho vláda sa vyznačovala expanzívnou zahraničnou politikou, dlhodobo sa snažil presadiť v Pobaltí na úkor Poľska a neskôr aj Ruska (1600 – 11). V oblasti vnútornej politiky sa usiloval udržať autoritu koruny proti emancipačným snahám vysokej šľachty. Podporoval rozvoj obchodu, 1603 založil prístav Göteborg.

Zverejnené v marci 2017.

Karol IX. [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-06]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karol-ix-0