Karol III. Malý

Karol III. Malý, 1354 Neapol – 24. 2. 1386 Vyšehrad, Maďarsko (zavraždený) — neapolský (1381 – 86) a uhorský kráľ (1385 – 86, ako Karol II.) z rodu Anjouovcov. Vyrastal v opatere svojho strýka, uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého, a z jeho poverenia zastával (1371 – 76) úrad chorvátskeho a slavónskeho vojvodu. R. 1381 sa Ľudovít I. Veľký zriekol nároku na Neapolské kráľovstvo a prenechal ho Karolovi s podmienkou, že neohrozí nástupnícke práva jeho dcér na uhorský trón. Po Ľudovítovej smrti (1382) sa uhorskou kráľovnou stala jeho dcéra Mária (ako Mária I. z Anjou) a v čase jej neplnoletosti za ňu vládli matka, vdova po Ľudovítovi Alžbeta Kotromanička, a palatín Mikuláš (I.) Gorjanský. Karol si však robil nároky aj na uhorský trón, korunu mu ponúkla časť uhorskej šľachty, ktorá nebola spokojná so sobášom Márie so Žigmundom Luxemburským (v lete 1385) a 31. decembra 1385 bol korunovaný za uhorského kráľa. Proti jeho korunovácii sa však postavili prívrženci Alžbety Kotromaničky a 7. februára 1386 naňho Alžbetin dôverník Blažej Forgáč spáchal atentát. S vážnym zranením hlavy bol odvezený na Vyšehrad, kde bol pravdepodobne zaškrtený alebo otrávený.