Karol III. Jednoduchý

Karol III. Jednoduchý (Simplex), 17. 9. 879 – 7. 10. 929 Péronne (dnes v departemente Somme, región Pikardia) — západofranský kráľ (893/898 – 923) z dynastie Karolovcov, syn Ľudovíta II. Koktavého, nevlastný brat Ľudovíta III. a Karolmana (*866, †884), otec Ľudovíta IV. R. 893 bol časťou šľachty a s podporou arcibiskupa zvolený za protikráľa (korunovaný v Remeši) vládnuceho kráľa Oda Parížskeho. Následná vojna medzi obidvoma kráľmi však nepriniesla jednoznačné výsledky a obidvaja panovníci uzatvorili dohodu, podľa ktorej bol Karol uznaný za Odovho nástupcu. Po Odovej smrti 898 dosiahol na dvorskom sneme v Remeši všeobecné uznanie v Západofranskej ríši. Jeho skutočná moc však bola zúžená len na územie medzi Loirou a Seinou, v jednotlivých regiónoch dnešného Francúzska vládli veľmoži podľa vlastných pravidiel. R. 911 po porážke Normanov Robertom z Neustrie (neskorší protikráľ Róbert I.) a Burgunďanmi bol ich vodca Rollo nútený prijať kresťanstvo a Karol mu udelil léno okolo Rouenu a na pravom dolnom toku Seiny, ktoré sa neskôr začalo nazývať Normandia. R. 912 si podriadil Lotaringiu, ktorú 912/913 ubránil pred útokmi východofranského kráľa Konráda I. Zmluvou s východofranským kráľom Henrichom I. Vtáčnikom podpísanou pri Bonne (921) si zabezpečil vých. hranice ríše, musel však bojovať so šľachtickou opozíciou, ktorá 922 zvolila za jeho protikráľa Róberta I. R. 923 bol v bitke pri Soissons porazený (Róbert I. padol) a po krátkom úteku do Lotaringie zajatý, zomrel vo väzení.