Karol II.

Karol II., 29. 5. 1630 Londýn – 6. 2. 1685 tamže — anglický, škótsky a írsky kráľ (od 1660) z dynastie Stuartovcov, syn Karola I., brat Jakuba II. Od 1646 žil v exile prevažne vo Francúzsku. Po smrti O. Cromwella (1658) a krátkodobom protektoráte jeho syna R. Cromwella bol s podporou armády škótskeho miestodržiteľa Georgea Moncka, vojvodu z Albemarlu (*1608, †1670), povolaný 1660 na trón (reštaurácia Stuartovcov).

Napriek zárukám amnestií a slobody vyznania (sám sa prikláňal ku katolicizmu) boli puritáni kruto prenasledovaní a anglikánska cirkev bola presadená aj v Škótsku a Írsku. R. 1670 uzatvoril v Doveri tajnú dohodu s francúzskym kráľom Ľudovítom XIV., v ktorej sa zaviazal, že prestúpi ku katolicizmu a bude podporovať nástupníctvo Bourbonovcov na španielsky trón. S pomocou francúzskej intervencie mal v úmysle zbaviť sa závislosti od parlamentu. Na podporu svojich aktivít zriadil tzv. ministerstvo, resp. tajnú kráľovskú radu Cabal. Počas jeho vlády prebiehali anglicko-nizozemské vojny (druhá a tretia, 1664 – 78) o kontrolu zámorských obchodných ciest. Podporoval expanziu Anglicka do Indie a 1670 povolil založenie Spoločnosti Hudsonovho zálivu v Kanade. Vzhľadom na nepriaznivý vývoj situácie vo vojne s Nizozemskom a na stupňovanie protikatolíckych nálad bol parlamentom donútený 1673 potvrdiť protikatolícky Zákon o prísahe (angl. Test Act), podľa ktorého mohol verejný úrad zastávať iba člen anglikánskej cirkvi. Počas ustavičných sporov s parlamentom podpísal 1679 zákon na ochranu osobnej slobody Habeas Corpus Act. Počas jeho vlády sa 1680 v parlamente sformovali prvé dve anglické politické strany toryovci a whigovci. Karol bol povestný svojou rozmarnosťou, zomrel bez legitímnych potomkov, nástupcom sa stal jeho brat Jakub II.