Karol I.

Karol I., aj Carol, vlastným menom Karl Eitel Friedrich Zephyrinus Ludwig von Hohenzollern-Sigmaringen, 20. 4. 1839 Sigmaringen – 10. 10. 1914 zámok Peleş (pri meste Sinaia), pochovaný v Curtea de Argeş — rumunské knieža (domnitor, od 1866) a kráľ (od 1881), druhý syn pruského kniežaťa Karla Antona, strýko Ferdinanda I. Od 1859 dôstojník v pruskej armáde, 1866 ľudovým hlasovaním zvolený za nástupcu zvrhnutého A. I. Cuzu. Zreorganizoval rumunskú armádu, počas rusko-tureckej vojny (1877 – 78) bojovali jeho jednotky na strane Ruska, čo vzhľadom na významný podiel rumunskej armády na porážke Turecka viedlo po Sanstefanskej mierovej zmluve (1878) k uznaniu plnej nezávislosti Rumunska. R. 1878 bola na jeho popud prijatá demokratická ústava, 1881 bolo Rumunsko vyhlásené za konštitučnú monarchiu a Karol sa stal prvým rumunským kráľom. R. 1883 pristúpil k členstvu v Trojspolku. Na začiatku 1. svet. vojny sa usiloval o neutralitu krajiny, zakrátko však zomrel bez potomka a jeho nástupcom sa stal synovec Ferdinand (I.).