karnátacké vojny

karnátacké vojny — vojenský konflikt v 2. pol. 18. stor. medzi Veľkou Britániou a Francúzskom o ovládnutie juž. Indie (Karnátaka) vedený ako mocenský zápas medzi britskou a francúzskou Východoindickou spoločnosťou o teritoriálnu nadvládu, pričom obidve strany využívali politickú nestabilitu v období prebiehajúceho rozkladu mogulskej (mughalskej) ríše (tzv. subsidiárne zmluvy, územné anexie). Prvá karnátacká vojna (1744 – 48) bola zároveň súčasťou vojny o rakúske dedičstvo. Francúzi získali rozhodujúce pozície, pod svoj vplyv získali Hajdarábad a Karnátaku a dobyli Madras (dnes Čennai; vrátený Britom po Aachenskom mieri 1748). Druhá karnátacká vojna (1749 – 54) prebiehala spočiatku nerozhodne, najprv boli úspešnejší Francúzi, potom získali vojenskú prevahu Briti (víťazstvo pri meste Tiruččirappalli). Obidvaja súperi využívali dynastické spory a mocenské boje medzi jednotlivými kandidátmi na pozíciu miestodržiteľa (naváb). Tretia karnátacká vojna (1758 – 63) bola zároveň súčasťou sedemročnej vojny. Francúzi pod velením grófa T. A. Lallyho utrpeli rozhodujúcu porážku po ovládnutí francúzskej metropoly Puttuččéri (fr. Pondicherry) Britmi pod velením R. Cliva, čo znamenalo definitívny koniec francúzskeho koloniálneho panstva v Indii v prospech Veľkej Británie (potvrdené Parížskym mierom 1763).