Karnak

Popis ilustrácie

Karnak

Text hesla

Karnak — chrámový komplex z obdobia starovekého Egypta na vých. brehu Nílu ležiaci na území starovekého mesta Waset (gr. Téby) asi 3 km sev. od Luxoru; nazvaný podľa dnešnej obce Karnak, pri ktorej sa nachádzajú jeho rozvaliny. Na výstavbe Karnaku sa počas dvoch tisícročí zúčastňovali viaceré generácie panovníkov. Najväčší rozvoj zaznamenal v období Novej ríše. Chrámovému komplexu, v ktorom sa nachádzalo mnoho svätýň, dominoval náboženský kult boha Amona, resp. Amona-Re. Južne od centrálnej časti sa rozprestieral chrámový okrsok bohyne Mut a severne chrámový okrsok boha Montua. Božstvá Amon, Mut a Chonsu tvorili tzv. miestnu triádu bohov, ktorí tam boli uctievaní.

Veľký ohradný múr centrálnej časti chrámového komplexu z čias zakladateľa 30. dynastie faraóna Nechetnebefa má tvar štvoruholníka, ktorého uhlopriečky sú orientované približne v severojužnom a východozápadnom smere. Najstaršie stavby pochádzajúce z 20. stor. pred n. l. sa pôvodne nachádzali v centrálnej časti, odkiaľ bol chrám neskôr rozširovaný smerom na severozápad k Nílu a na juhozápad. Prístupovú cestu od prístaviska k hlavnému vchodu (pylónu) zdobia po stranách sfingy s hlavou barana, posvätného zvieraťa boha Amona. Za prvým pylónom sa rozprestiera rozsiahle Veľké nádvorie zdobené sfingami a stĺpmi. Nachádza sa tam svätyňa, v ktorej sa uschovávali posvätné bárky miestnej triády, ktorú dal postaviť faraón Setchi II. V centrálnej časti nádvoria sú zvyšky svätyne faraóna Taharku s pôvodne desiatimi stĺpmi, z ktorých jeden je zrekonštruovaný.

V južnej časti nádvoria sa vstupuje do malého chrámu s usirovskými sochami, hypostylom a kaplnkami, v ktorých sa uschovávali posvätné bárky, ktorý dal postaviť Ramesse III. Pred druhým pylónom z prelomu 18. a 19. dynastie stoja monumentálne sochy zobrazujúce faraóna Ramesseho II. Vchádza sa ním do tzv. Veľkého hypostylu, veľkej stĺpovej siene Amonovho chrámu, ktorý tvorí 134 kamenných stĺpov s hlavicami v podobe papyrusu (12 stĺpov v hlavnej osi siene s výškou 21 m, 122 stĺpov s výškou 15 m). Povrch stĺpov a vnútorných stien siene je zdobený hieroglyfickými textami a reliéfmi s náboženskými motívmi zobrazujúcimi egyptského panovníka s rozličnými božstvami. Reliéfy boli pôvodne pomaľované farbami a vnútorné priestory zaplnené sochami. Výzdobu hypostylu dokončil Ramesse II. Vonkajšie steny tejto a priľahlých častí chrámu sú pokryté vyobrazeniami a historickými textami, ktoré zachytávajú vojenské výpravy egyptských panovníkov 19. dynastie v Sýrii a Palestíne (vrátane bitky pri Kadeši) či vojenskú výpravu zakladateľa 22. dynastie faraóna Šešonka I. (biblicky Šíšak).

Na sever od prvého a druhého pylónu sa nachádzajú svätyne zrekonštruované z blokov, ktoré sa použili v stavbách z mladšieho obdobia. Patria k nim napr. tzv. Biela kaplnka faraóna Senusreta I. z 12. dynastie a tzv. Červená kaplnka (názov podľa farby kameňa – kvarcitu, z ktorého je zhotovená) kráľovnej Hatšepsut z 18. dynastie. Za druhým pylónom nasledujú východným smerom tretí až šiesty pylón z čias faraónov 18. dynastie Thutmoseho I., Thutmoseho III. a Amenhotepa III. Túto časť chrámu pôvodne zdobili dvojice obeliskov, z ktorých sa zachovali len dva (vztýčené panovníkmi Thutmosem I. a kráľovnou Hatšepsut). Steny chrámu za šiestym pylónom pokrývajú texty známe ako Anály Thutmoseho III., ktoré prinášajú historicky cenné informácie o vojenských výpravách tohto panovníka do Ázie.

V centrálnej časti Amonovho chrámu je festivalová sieň, z ktorej pochádza aj zoznam kráľovských mien (vyobrazenie Thutmoseho III. a 61 faraónov – jeho predchodcov, s kartušami s menom; dnes v Louvri v Paríži). Juhozápadným smerom od tretieho pylónu pokračuje vedľajšia os chrámového komplexu s nádvoriami oddelenými ďalšími štyrmi pylónmi pochádzajúcimi z obdobia Thutmoseho III., resp. kráľovnej Hatšepsut (siedmy a ôsmy) a Horemheba (deviaty a desiaty). Na rozľahlom nádvorí medzi tretím a siedmym pylónom bola 1902 objavená tzv. Karnacká skrýša, v ktorej sa našli tisícky sôch panovníkov, božstiev a vysokých úradníkov z rôznych historických období. V centrálnej časti chrámového komplexu je posvätné jazierko. Na ploche chrámového areálu vymedzenej ohradným múrom boli postavené ďalšie chrámy zasvätené aj iným božstvám (Chonsu, Ptah, Usir). Cesty (dromos) spájajúce jednotlivé chrámy komplexu boli po stranách zdobené alejami sfíng, ktoré v dĺžke asi 3 km lemovali aj cestu medzi karnackým a luxorským chrámovým komplexom. R. 1979 boli chrámové komplexy Karnak a Luxor (spolu s tébskou nekropolou, Údolím kráľov a Údolím kráľovien) zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom Staroveké Téby s nekropolou.

Zverejnené v marci 2017.

Karnak [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-19 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karnak