karlisti

Text hesla

karlisti [vl. m.] — stúpenci monarchistického ultrakonzervatívneho politického hnutia v 19. – 1. pol. 20. stor. v Španielsku podporujúci nároky karlistickej vetvy španielskych Bourbonovcov (Borbónovcov) na španielsky trón (tzv. prvá a druhá karlistická dynastia, → tab. Karlistickí pretendenti). Pôvodne prívrženci pretendenta španielskeho trónu Carlosa Maríu Isidra de Borbón (podľa neho nazvaní) neuznávajúci následníctvo Izabely II., čo viedlo k vypuknutiu prvej karlistickej vojny. Karlisti podporovaní aristokraciou a predstaviteľmi cirkvi zdôrazňovali myšlienky tradície a legitimizmu a okrem dynastických záujmov bojovali za upevnenie tradičného absolutistického režimu a za výlučné postavenie katolíckej cirkvi v Španielsku. Veľkú podporu mali medzi masami roľníctva najmä na severe krajiny (Baskicko, Navarra, Katalánsko), kde bolo silno zakorenené regionálne cítenie, ako aj odpor proti centralistickým snahám (bolo im zaručené dodržiavanie starých slobôd). V rozličných organizačných formách pôsobili aj po skončení karlistických vojen, ich význam v politickom živote Španielska však v dôsledku vnútorných rozporov výrazne poklesol.

Opäť sa zaktivizovali na zač. 30. rokov 20. stor. po víťazstve republikánov a vyhlásení druhej republiky (1931), keď sa zjednotili do politickej strany Comunión Tradicionalista (preto nazývaní aj tradicionalisti). R. 1932 – 34 sa podieľali na príprave protirepublikánskeho povstania, pričom dostali významnú vojenskú pomoc od talianskych fašistov (zbrane, výcvik). Tzv. requetés, príslušníci karlistickej (tradicionalistickej) vojenskej organizácie Requeté (založená 1907 pôvodne ako karlistický variant skautov, jej začiatky však siahajú už do obdobia prvej karlistickej vojny), sa stali najlepšie vyzbrojenou a vycvičenou milíciou španielskej pravice. R. 1936 sa karlisti (tradicionalisti) pridali k vojenskému puču generála F. Franca y Bahamonde (→ španielska občianska vojna, 1936 – 39), ktorý ich Dekrétom o zjednotení (1937) spojil so svojím falangistickým hnutím (→ Falanga). V rozličných zoskupeniach pôsobia dodnes, ich význam v politickom živote Španielska je však minimálny.

Karlistickí pretendenti
Prvá karlistická dynastia (karlistická vetva dynastie španielskych Bourbonovcov — Borbónovci)
Pretendenti španielskeho trónu Dynastické meno
Carlos María Isidro de Borbón (*1788, †1855), zakladateľ prvej karlistickej dynastie 1833 – 1845 Karol V.
Carlos Luis de Borbón (*1818, †1861), syn Carlosa Maríu Isidra de Borbón 1845 – 1860 Karol VI.
Juan Carlos de Borbón y Bragança (*1822, †1887), brat Carlosa Luisa de Borbón 1860 – 1868 Ján III.
Carlos María de los Dolores de Borbón y Austria-Este (*1848, †1909), vnuk Carlosa Maríu Isidra de Borbón 1868 – 1909 Karol VII.
Jaime de Borbón y Borbón (*1870, †1931), syn Carlosa Maríu de los Dolores de Borbón y Austria-Este 1909 – 1931 Jakub III.
Alfonso Carlos de Borbón y Austria-Este (*1849, †1936), brat Carlosa Maríu de los Dolores de Borbón y Austria-Este, posledný mužský potomok prvej karlistickej dynastie, ktorá jeho smrťou vymrela po meči 1931 – 1936 Alfonz Karol I.
Francisco Javier de Borbón-Parma y Bragança, regent (karlisti nemali žiadneho oficiálneho pretendenta) 1936 – 1952
Druhá karlistická dynastia (z dynastie Bourbon-Parma, vedľajšej vetvy dynastie španielskych Bourbonovcov)
Francisco Javier de Borbón-Parma y Bragança (*1889, †1977), syn vojvodu z Parmy a Piacenze Róberta I. (*1848, †1907), zakladateľ druhej karlistickej dynastie 1952 – 1975 František Xavier I.
Carlos-Hugo de Borbón-Parma y Borbón (*1930, †2010), syn Francisca Javiera de Borbón-Parma y Bragança, 1975 sa vzdal nárokov na španielsky trón v prospech nastupujúceho kráľa Juana Carlosa I. Karol Hugo I.

Zverejnené v marci 2017.

Karlisti [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-08]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karlisti