Karl Ludwig Johann
Karl Ludwig Johann, aj Karol Ľudovít Ján, 5. 9. 1771 Florencia – 30. 4. 1847 Viedeň — rakúsky arcivojvoda z habsbursko-lotrinského rodu, tešínsky vojvoda, tretí syn cisára Leopolda II., brat cisára Františka II. (I.). Pre chorobu (epilepsia) bol určený na kňazskú dráhu, zaujímal sa však o vojenské záležitosti a podarilo sa mu presadiť sa v tejto oblasti. V prvom období napoleonských vojen velil rakúskym cisárskym jednotkám v Nemecku, Taliansku a vo Švajčiarsku, 1799 pre nezhody s bratom cisárom opustil vojenskú službu. R. 1801 sa stal prezidentom dvorskej vojenskej rady a podarilo sa mu zrealizovať viaceré armádne reformy (napr. zrušil celoživotnú vojenskú službu). R. 1809 sa vrátil do velenia protinapoleonských armád, utrpel viacero porážok, v máji 1809 výrazným víťazstvom nad vojskami Napoleona I. Bonaparta v bitke pri Asperne (dnes časť Viedne) si však získal veľké uznanie. Ďalšia veľká bitka vojny s Francúzmi sa odohrala v júli 1809 pri Wagrame (dnes Deutsch-Wagram, severovýchodne od Viedne), skončila sa však jeho drvivou porážkou. Po nej bol zbavený velenia a stiahol sa do ústrania. Napísal spisy o vojenstve a armáde, napr. príručku pre generálov rakúskej armády (1806) a príručku Zásady stratégie... (Grundsätze der Strategie..., 3 zv., 1814).
Karl Ludwig Johann
Karl Ludwig Johann, aj Karol Ľudovít Ján, 5. 9. 1771 Florencia – 30. 4. 1847 Viedeň — rakúsky arcivojvoda z habsbursko-lotrinského rodu, tešínsky vojvoda, tretí syn cisára Leopolda II., brat cisára Františka II. (I.). Pre chorobu (epilepsia) bol určený na kňazskú dráhu, zaujímal sa však o vojenské záležitosti a podarilo sa mu presadiť sa v tejto oblasti. V prvom období napoleonských vojen velil rakúskym cisárskym jednotkám v Nemecku, Taliansku a vo Švajčiarsku, 1799 pre nezhody s bratom cisárom opustil vojenskú službu. R. 1801 sa stal prezidentom dvorskej vojenskej rady a podarilo sa mu zrealizovať viaceré armádne reformy (napr. zrušil celoživotnú vojenskú službu). R. 1809 sa vrátil do velenia protinapoleonských armád, utrpel viacero porážok, v máji 1809 výrazným víťazstvom nad vojskami Napoleona I. Bonaparta v bitke pri Asperne (dnes časť Viedne) si však získal veľké uznanie. Ďalšia veľká bitka vojny s Francúzmi sa odohrala v júli 1809 pri Wagrame (dnes Deutsch-Wagram, severovýchodne od Viedne), skončila sa však jeho drvivou porážkou. Po nej bol zbavený velenia a stiahol sa do ústrania. Napísal spisy o vojenstve a armáde, napr. príručku pre generálov rakúskej armády (1806) a príručku Zásady stratégie... (Grundsätze der Strategie..., 3 zv., 1814).