Karejev, Nikolaj Ivanovič

Karejev, Nikolaj Ivanovič, 6. 12. 1850 Moskva – 18. 2. 1931 Leningrad, dnes Petrohrad — ruský historik a sociológ. R. 1869 – 73 študoval dejiny a filozofiu na Moskovskej univerzite. R. 1879 – 84 pôsobil na Varšavskej univerzite, od 1885 na univerzite v Petrohrade. Počas revolúcie 1905 – 07 člen prvej Štátnej dumy. Od 1910 člen korešpondent Ruskej akadémie, od 1929 riadny člen Akadémie vied ZSSR. Zaslúžil sa o rozvoj ruskej sociológie (predstaviteľ tzv. subjektívnej školy), významný popularizátor Kantovho učenia a myšlienok záp. filozofov a sociológov.

Autor prác z oblasti histórie (Roľníci a roľnícka otázka vo Francúzsku v poslednej štvrtine 18. stor., Krestiane i krestianskij vopros vo Francii v poslednej četverti XVIII veka, 1879; Náčrt dejín francúzskych roľníkov od najstarších čias do roku 1789, Očerk istorii francuzskich krestian s drevnejšich vremion do 1789 goda, 1881; Úpadok Poľska v historickej literatúre, Padenije Poľši v istoričeskoj literature, 1888; Poľské reformy XVIII. stor., Poľskije reformy XVIII veka, 1890; História záp. Európy v novom čase, Istorija Zapadnoj Jevropy v novoje vremia, 7 zv., 1892 – 1917; Historici Francúzskej revolúcie, Istoriki Francuzskoj revoľucii, 3 zv., 1924 – 25), ako aj sociológie a filozofie (Úvod do štúdia sociológie, Vvedenije v izučenije sociologii, 1897, čes. Úvod do sociologie, 1907; Základné otázky filozofie histórie, Osnovnyje voprosy filosofii istorii, 2 zv., 1883; Podstata historického procesu a úloha osobnosti v dejinách, Suščnosť istoričeskogo processa i roľ ličnosti v istorii, 3 zv., 1889).