karbonylové zlúčeniny

Text hesla

karbonylové zlúčeniny — organické zlúčeniny, v ktorých molekule sa nachádza karbonylová skupina –CO– (→ karbonyl); všeobecný vzorec R1–CO–R2, kde R je substituent. Patria k nim aldehydy (aspoň jeden zo substituentov R1 a R2 je atóm vodíka, druhý je alkyl alebo aryl) a ketóny (obidva substituenty sú alkyly alebo aryly). Ak sa na atóme uhlíka susediacom s karbonylovou skupinou nachádza atóm vodíka, je možná enolizácia (oxo-enolová tautoméria). Karbonylové zlúčeniny sú reaktívne, chemické reakcie prebiehajú jednak na uhlíku karbonylovej skupiny –CO– (najmä adičné nukleofilné reakcie; → adícia), jednak na atóme uhlíka susediacom s karbonylovou skupinou (α uhlík) a obsahujúcom kyslý atóm vodíka, ktorý sa dá pomocou zásady odštiepiť, čím vzniká anión (nukleofil), ktorý môže reagovať s elektrofilnými časticami, ako sú napr. molekuly halogénov, ale aj karbonylová skupina druhej molekuly karbonylovej zlúčeniny (→ aldolová kondenzácia). Ak sa niektorý zo substituentov R1 a R2 viaže s karbonylovým uhlíkom iným ako uhlíkovým atómom, ide o funkčné deriváty karboxylových kyselín (estery kyselín, amidy kyselín a pod.). Špecifickým prípadom karbonylových zlúčenín sú ketény, v ktorých je karbonylová skupina –CO– viazaná so susedným uhlíkom dvojitou väzbou.

Text hesla

karbonylové zlúčeniny — organické zlúčeniny, v ktorých molekule sa nachádza karbonylová skupina –CO– (→ karbonyl); všeobecný vzorec R1–CO–R2, kde R je substituent. Patria k nim aldehydy (aspoň jeden zo substituentov R1 a R2 je atóm vodíka, druhý je alkyl alebo aryl) a ketóny (obidva substituenty sú alkyly alebo aryly). Ak sa na atóme uhlíka susediacom s karbonylovou skupinou nachádza atóm vodíka, je možná enolizácia (oxo-enolová tautoméria). Karbonylové zlúčeniny sú reaktívne, chemické reakcie prebiehajú jednak na uhlíku karbonylovej skupiny –CO– (najmä adičné nukleofilné reakcie; → adícia), jednak na atóme uhlíka susediacom s karbonylovou skupinou (α uhlík) a obsahujúcom kyslý atóm vodíka, ktorý sa dá pomocou zásady odštiepiť, čím vzniká anión (nukleofil), ktorý môže reagovať s elektrofilnými časticami, ako sú napr. molekuly halogénov, ale aj karbonylová skupina druhej molekuly karbonylovej zlúčeniny (→ aldolová kondenzácia). Ak sa niektorý zo substituentov R1 a R2 viaže s karbonylovým uhlíkom iným ako uhlíkovým atómom, ide o funkčné deriváty karboxylových kyselín (estery kyselín, amidy kyselín a pod.). Špecifickým prípadom karbonylových zlúčenín sú ketény, v ktorých je karbonylová skupina –CO– viazaná so susedným uhlíkom dvojitou väzbou.

Zverejnené v marci 2017.

Karbonylové zlúčeniny [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-05-24]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karbonylove-zluceniny