Karay, Refik Halid

Karay [-raj], Refik Halid, 14. 3. 1888 Istanbul – 18. 7. 1965 tamže — turecký spisovateľ a novinár. Do 1908 pracoval ako úradník na ministerstve financií a autorsky prispieval do rôznych novín a časopisov. R. 1909 založil noviny Son Havadis (Najnovšie udalosti; vyšlo iba 15 čísel) a pripojil sa k literárnej skupine Fecr-i Âtí (Úsvit budúcnosti). Pod pseudonymom Kirpi (Ježko) písal do humoristických časopisov Kalem (Pero) a Cem satirické politické články o vládnucich mladoturkoch (→ mladoturecké hnutie), začo bol 1913 poslaný do vyhnanstva do Anatólie. Po návrate do Istanbulu pracoval ako učiteľ turečtiny a po páde vlády mladoturkov (1918) sa stal generánlnym riaditeľom pošty (1919). Pre svoje sympatie a pomoc istanbulskej vláde proti národnooslobdzovaciemu hnutiu (nacionalistom) v Anatólii vedenému Mustafom Kemalom (Atatürkom) bol na neho po víťazstve nacionalistov vydaný zatykač. R. 1922 ušiel do Bejrútu a neskôr do Halabu (Aleppo). Do vlasti sa vrátil až po udelení amnestie 1938, do konca života sa venoval žurnalistike a písaniu anekdot, pamätí, poviedok a románov.

Autor zbierok poviedok Príbehy z vlasti (Memleket Hikâyeleri, 1919) a Poviedky z exilu (Gurbet Hikâyeleri, 1940), románov Vnútorná tvár Istanbulu (İstanbul’un İç Yüzü, 1920), v ktorých predstavil mozaiku sarkastických až cynických portrétov postáv z rôznych vrstiev tureckej spoločnosti, a Jazídova dcéra (Yezidin Kızı, 1939).