Karavelov, Petko
Petko Karavelov
Karavelov, Petko, plným menom Petko Stojčev Karavelov, 24. 3. 1843 Koprivštica – 24. 1. 1903 Sofia — bulharský politik, brat Ľubena Karavelova. Počas štúdia na historicko-filologickej fakulte moskovskej univerzity sa priklonil k ideológii národníctva. R. 1878 bojoval ako príslušník ruskej armády v rusko-tureckej vojne, začo dostal funkciu zástupcu gubernátora Svištovskej gubernie, v ktorej však pôsobil iba krátko. Po Berlínskom kongrese a oslobodení Bulharska spod nadvlády Osmanskej ríše (1878) sa stal poslancom Ústavodarného zhromaždenia ako vodca ľavého krídla novovytvorenej Liberálnej strany. R. 1879 predseda Národného zhromaždenia, marec-november 1880 minister financií, november 1880 – apríl 1881 predseda vlády.
Po štátnom prevrate (apríl 1881) emigroval do Východnej Rumélie, kde vydával noviny Nezavisimost (Nezávislosť). R. 1883 sa vrátil do Sofie, 1884 – 86 opäť vykonával funkciu predsedu vlády. Po páde vlády Alexandra I. (Battenberga) bol krátko členom regentskej rady (1886), na svoje členstvo však rezignoval hneď na prvom zasadnutí nového Národného zhromaždenia (október 1886), čo bolo reakciou na prenasledovanie rusofilov. Počas režimu S. Stambolova (1887 – 94) bol ako obhajca demokratických slobôd a prorusky orientovaný liberál perzekvovaný (1891 – 94 väznený). V tomto období sa stal členom novozaloženej Demokratickej strany, ktorá neskôr už pod jeho vedením zvíťazila v parlamentných voľbách. R. 1901 (február-december) premiér.