karavanserail

Text hesla

karavanserail [perzsky] — druh profánnej islamskej architektúry, stavba určená na dočasné ubytovanie obchodných karaván, obchodníkov, pútnikov a cestovateľov (perzsky karván = karavána, sará = palác, resp. budova s uzavretým dvorom), v minulosti rozšírená v celom islamskom svete. Karavanseraily sa budovali na obchodných cestách (obvykle vo vzdialenosti 30 km, t. j. vo vzdialenosti, ktorú karavána prejde za 1 deň), na vidieku i v mestách.

Najčastejšie mali pravidelný pôdorys a zväčša pevnostný charakter (zvonka boli uzatvorené múrmi, ktoré bývali posilnené baštami), zvyčajne mali len jeden hlavný chránený vstup a jeden veľký pravouhlý nekrytý dvor po obvode s ubytovacími a so skladovacími priestormi i so stajňami (zvyčajne v podobe veľkých zaklenutých priestorov bez priečok), väčšie karavanseraily mohli mať aj viacero dvorov. Dvor bol obkolesený arkádou, v strede sa obvykle nachádzala malá stavba chrániaca prameň alebo cisternu s vodou. Niektoré karavanseraily mali aj dve podlažia (v hornej časti s arkádou po obvode). Súčasťou karavanserailu bola obvykle aj mešita alebo modlitebňa, vo väčších karavenserailoch aj kúpele.

Karavanseraily často budovali panovníci, vládni úradníci alebo bohatí jednotlivci, ktorí takto podporovali rozvoj obchodu a zároveň poskytovali potrebné služby cestujúcim. Niektoré boli náročne architektonicky stvárnené, s bohatou výzdobou (sústredenou v mešite alebo na vstupnom portáli). Mestské karavanseraily (perzsky chán, nazývané aj dár, arab. aj vakála alebo funduk) slúžili ako cieľ karaván, miesto obchodných transakcií i na uskladnenie tovaru. Boli budované v centrách miest, často priamo v bazároch (v Káhire sa v 17. stor. nachádzalo okolo 200 karavanserailov; k najstaršie zachovaným príkladom mestského karavanserailu patrí Chán al-Mirdžan v Bagdade, 1359). Často boli zakladané so zámerom, aby zisk z nich slúžil na podporovanie mešity, madrasy alebo mauzóleua zakladateľa. Zvyčajne sú to rozsiahle niekoľkopodlažné architektonické komplexy s viacerými dvormi, ktoré sú obklopené arkádami, s fontánami a mešitou, na prízemí smerom do ulice s radom obchodov.

Najstaršie karavanseraily pochádzajú z 8. stor. zo Sýrie. Kalifovia z dynastie Abbásovcov (749 – 1258) dávali budovať karavanseraily na pútnickej ceste z Iraku do Mekky. Výstavba karavanserailov sa rozšírila v období panovania Seldžukovcov (1038 – 1157) v Iráne, ktorí dali vybudovať mnohé architektonicky náročne stvárnené karavanseraily na podporu medzinárodného obchodu. Seldžukovci vládnuci v Anatólii (1077 – 1307) budovali karavanseraily so vstupnými portálmi bohato zdobenými kamennými reliéfmi (napr. karavanserail v lokalite Tuzhisar na ceste medzi mestami Sivas a Kayseri, 1236 – 37). Mnohé karavanseraily dali vybudovať aj panovníci z dynastie Safíjovcov (1501 – 1732) v Iráne na obchodných cestách do Indie. Množstvo karavanserailov z obdobia 16. – zač. 20. stor. sa zachovalo aj v Halabe, Damasku, Burse, Edirne a Istanbule.

Text hesla

karavanserail [perzsky] — druh profánnej islamskej architektúry, stavba určená na dočasné ubytovanie obchodných karaván, obchodníkov, pútnikov a cestovateľov (perzsky karván = karavána, sará = palác, resp. budova s uzavretým dvorom), v minulosti rozšírená v celom islamskom svete. Karavanseraily sa budovali na obchodných cestách (obvykle vo vzdialenosti 30 km, t. j. vo vzdialenosti, ktorú karavána prejde za 1 deň), na vidieku i v mestách.

Najčastejšie mali pravidelný pôdorys a zväčša pevnostný charakter (zvonka boli uzatvorené múrmi, ktoré bývali posilnené baštami), zvyčajne mali len jeden hlavný chránený vstup a jeden veľký pravouhlý nekrytý dvor po obvode s ubytovacími a so skladovacími priestormi i so stajňami (zvyčajne v podobe veľkých zaklenutých priestorov bez priečok), väčšie karavanseraily mohli mať aj viacero dvorov. Dvor bol obkolesený arkádou, v strede sa obvykle nachádzala malá stavba chrániaca prameň alebo cisternu s vodou. Niektoré karavanseraily mali aj dve podlažia (v hornej časti s arkádou po obvode). Súčasťou karavanserailu bola obvykle aj mešita alebo modlitebňa, vo väčších karavenserailoch aj kúpele.

Karavanseraily často budovali panovníci, vládni úradníci alebo bohatí jednotlivci, ktorí takto podporovali rozvoj obchodu a zároveň poskytovali potrebné služby cestujúcim. Niektoré boli náročne architektonicky stvárnené, s bohatou výzdobou (sústredenou v mešite alebo na vstupnom portáli). Mestské karavanseraily (perzsky chán, nazývané aj dár, arab. aj vakála alebo funduk) slúžili ako cieľ karaván, miesto obchodných transakcií i na uskladnenie tovaru. Boli budované v centrách miest, často priamo v bazároch (v Káhire sa v 17. stor. nachádzalo okolo 200 karavanserailov; k najstaršie zachovaným príkladom mestského karavanserailu patrí Chán al-Mirdžan v Bagdade, 1359). Často boli zakladané so zámerom, aby zisk z nich slúžil na podporovanie mešity, madrasy alebo mauzóleua zakladateľa. Zvyčajne sú to rozsiahle niekoľkopodlažné architektonické komplexy s viacerými dvormi, ktoré sú obklopené arkádami, s fontánami a mešitou, na prízemí smerom do ulice s radom obchodov.

Najstaršie karavanseraily pochádzajú z 8. stor. zo Sýrie. Kalifovia z dynastie Abbásovcov (749 – 1258) dávali budovať karavanseraily na pútnickej ceste z Iraku do Mekky. Výstavba karavanserailov sa rozšírila v období panovania Seldžukovcov (1038 – 1157) v Iráne, ktorí dali vybudovať mnohé architektonicky náročne stvárnené karavanseraily na podporu medzinárodného obchodu. Seldžukovci vládnuci v Anatólii (1077 – 1307) budovali karavanseraily so vstupnými portálmi bohato zdobenými kamennými reliéfmi (napr. karavanserail v lokalite Tuzhisar na ceste medzi mestami Sivas a Kayseri, 1236 – 37). Mnohé karavanseraily dali vybudovať aj panovníci z dynastie Safíjovcov (1501 – 1732) v Iráne na obchodných cestách do Indie. Množstvo karavanserailov z obdobia 16. – zač. 20. stor. sa zachovalo aj v Halabe, Damasku, Burse, Edirne a Istanbule.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Karavanserail [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-02-26]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karavanserail