Karatepe

Popis ilustrácie

Karatepe, časť ortostatov s nápismi vo fenickom písme, pravdepodobne 8. stor. pred n. l.

Popis ilustrácie

Karatepe, socha boha búrky stojaceho na dvoch býkoch, s nápisom vo fenickom písme, pravdepodobne 8. stor. pred n. l.

Text hesla

Karatepe — archeologická lokalita v južnom Turecku v provincii Adana na rieke Ceyhan; ležia tam zvyšky neskorochetitskej pevnosti Azatiwadija (aj Azitavatija), ktorá vznikla v 1. tisícročí pred n. l. na ceste vedúcej z Kilikie cez Taurus do centrálnej Anatólie a strážila hranicu medzi neskorochetitskými štátmi Ku’e a Gurgum. Karatepe objavil nemecký chetitológ Helmuth Theodor Bossert (*1889, †1961) a od 1947 tam prebiehali archeologické výskumy istanbulskej univerzity, ktoré odkryli vnútri opevnenia zvyšky osídlení (palác, komplexy budov, chrám).

Pevnosť bola postavená v troch fázach, takmer všetky nálezy však pochádzajú z tretej (najmladšej) fázy, resp. jej vrstvy. Do pevnosti sa vstupovalo dvoma bránami (severnou a južnou), ktoré boli bohato zdobené plastikami levov a sfingami a obložené čadičovými ortostatmi s paralelnými dvojjazyčnými nápismi (fenickými a chetitskými) vo fenickom písme a v luvijských hieroglyfoch (tzv. bilingvy z Karatepe), ktorými miestny vládca Azatiwada (Azitavata) zachytil históriu výstavby mesta Azatiwadija (Azitavatija). Stali sa jedným z dokladov o vývoji neskorochetitských mestských štátov, ako aj významnou pomôckou pri lúštení luvijských hieroglyfov (→ chetitský jazyk, → chetitské písmo). Ich datovanie (ako aj celej pevnosti) je dosiaľ sporné, podľa údajov v záznamoch asýrskeho kráľa Tiglatpilesara III. môžu pochádzať z 2. pol. 8. stor. pred n. l., podľa niektorých bádateľov však tretia stavebná vrstva pochádza už z 9. stor. pred n. l.

Zverejnené v marci 2017.

Karatepe [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-02-24]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karatepe