Karadžić, Radovan

Karadžić [-džič], Radovan, 19. 6. 1945 Petnjica (pri Šavniku), Čierna Hora — srbský politik v Bosne a Hercegovine. Pôvodne psychiater. R. 1990 spoluzakladateľ Srbskej demokratickej strany, strany bosnianskych Srbov v Bosne a Hercegovine, ktorí odmietli deklaráciu zvrchovanosti Bosny a Hercegoviny (15. 10. 1991) a na území obývanom Srbmi vyhlásili 9. 1. 1992 Republiku srbskú (mala zostať súčasťou Juhoslávie), od apríla 1992 jej prvý prezident a hlavný veliteľ ozbrojených síl. Počas jeho pôsobenia na čele Republiky srbská vypukla v Bosne a Hercegovine občianska vojna (po vyhlásení nezávislosti Bosny a Hercegoviny 3. 3. 1992), do októbra 1992 obsadili jednotky bosnianskych Srbov vyše dvoch tretín územia Bosny a Hercegoviny.

Karadžić je považovaný za hlavného iniciátora a strojcu etnických čistiek na obsadených územiach obývaných bosnianskymi Moslimami a Chorvátmi uskutočnených v mene idey tzv. veľkého Srbska, ako aj masakrovania nesrbského obyvateľstva v Srebrenici (1995) a počas obliehania Sarajeva 1992 – 95 (spolu s hlavným vojenským veliteľom Ratkom Mladićom, *1943). V júli 1995 bol Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu v neprítomnosti obvinený zo zločinov genocídy a prenasledovania i zo zločinov proti ľudskosti na území Bosny a Hercegoviny, v novembri 1995 za podiel na zločinoch v Srebrenici a bol na neho vydaný zatykač. R. 1996 musel pod tlakom medzinárodnej verejnej mienky odstúpiť z pozície prezidenta a predsedu Srbskej demokratickej strany (koncom decembra 2001 bol ako vojnový zločinec zo strany vylúčený). Až do 2008, keď bol zatknutý srbskou políciou a deportovaný do Haagu, žil v Belehrade pod cudzou identitou. Po mnohoročnom procese pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu (od 2009), pred ktorým popieral svoju vinu, bol 2016 odsúdený na 40 rokov väzenia.