Karacháni
Karacháni — turkický kmeňový zväz nazvaný podľa dynastie Karachánovcov (Čiernych chánov; tur./turkicky kara = čierny), ktorá asi od polovice 9. stor. stála na jeho čele. Jadro Karachánov pravdepodobne tvorili kmene Karlukov, Jaghmov a Čigilov, ktorí spočiatku kočovali v oblasti dnešného Kirgizska, kazašského Sedemriečia a historického východného Turkestanu. Podľa tradície vládca Karachánov Satuk Bughra Chán (aj Satyq Bughra Chán, †955), pôvodne kmeňový vodca (hakan) Karlukov, konvertoval (spolu s kmeňovým zväzom Karachánov) pod vplyvom potulných dervišov na islam. Od konca 10. stor. začali Karacháni napádať stredoázijské oázy a od 943 utvárať tzv. Karachánovský štát. R. 999 zosadili posledného panovníka sámánovskej ríše a ovládli jej sídlo Bucharu, ako aj väčšiu časť stredoázijských oáz a mestá východného Turkestanu. Ich expanziu na juh zastavil (pri rieke Amudarja) ghazníjsky sultán Mahmúd z Ghazní, s ktorým 1025 uzavreli mier.
Karachánovský štát nebol centralizovaný, podobne ako pri väčšine ostatných kočovných stredoázijských kmeňoch v ňom paralelne vládlo niekoľko vodcov (ilek cháni). Hlavnými centrami boli mestá Balasagun (dnes zaniknutá lokalita v severnom Kirgizsku), Kašgar (západná Čína), Özgön (aj Uzgen; vo východnej časti Ferganskej doliny v dnešnom južnom Kirgizsku) a Samarkand (Uzbekistan), ďalšími Buchara (Uzbekistan), Chotan (západná Čína), Talas (dnes Taraz, Kazachstan) a i. Karacháni boli rozdelení na dva klany a podľa nich sa aj Karachánovský štát 1032 rozdelil na dve hlavné časti, východnú a západnú (v ich rámci existovali aj územia s paralelnou vládou). Neskoršie pokusy o centralizáciu Karachánovského štátu narazili na rastúcu moc tureckých Seldžukovcov, ktorí si koncom 11. stor. podmanili jeho západnú časť, východná časť bola 1141 nútená podriadiť sa nastupujúcej moci mongolských Karakitanov. R. 1211 východnú časť okupoval najmanský vodca Küčlüg (vládol 1211 – 18), ktorý sa zmocnil karakitanského trónu, západnú časť dobyl chórezmský šáh Alá’uddín Muhammad (vládol 1199 – 1220).
Počas vlády Karachánovcov došlo k výraznej turkizácii Strednej Ázie, v ktorej sa prelínali arabská a perzská kultúra. V tom období tam vzniklo aj prvé známe turkické literárne dielo z islamského obdobia, filozoficko-didaktická poéma Obšťastňujúca veda (Kutadgu Bilig, 1069) J. H. H. Balasaguniho a prvé turkicko-arabské encyklopedické dielo Kompendium turkických jazykov (Díwán ul-lughát at-Turk, 1075, dokončené 1083) M. Kašgarího s bohatým materiálom o všetkých turkických kmeňoch a štátnych útvaroch. Významná bola aj stavebná činnosť Karachánovcov, napr. v Buchare (minaret Kalian, 1127 – 29), v Özgöne (minaret a mauzóleum, 12. stor.) a i.
Vládcovia Karachánovského štátu | |
---|---|
Karachánovskí hlavní vládcovia v Transoxánii | |
? – 955 | Satuk Bughra Chán (aj Satyq Bughra Chán) |
956 – 958 | Músá Bughra Chán |
958 – 970 | Sulajmán Arslan Chán |
970 – 998 | Alí Arslan Chán |
998 – 1015 | Ahmad I. Arslan Kara Chán |
1015 – 1024 | Mansúr Arslan Chán |
1024 – 1026 | Ahmad II. (aj Toghan Chán) |
1026 – 1032 | Júsuf I. Kadír Chán |
Karachánovskí vládcovia východnej časti (hlavné centrá Balasagun, Kašgar, ďalšie Özgön, Chotan, Talas) | |
1032 – 1056 | Sulajmán, lokálny vládca (Balasagun, Kašgar a Chotan) |
1032 – 1057 | Muhammad I., lokálny vládca (Talas, od 1056 aj Balasagun, Kašgar a Chotan) |
1057 – 1059 | Ibrahím I. |
1059 – 1074 | Mahmúd |
1074 – 1075 | Umar |
1075 – 1103 | Hasan Hárún |
1103 – 1128 | Ahmad Hárún |
1128 – 1158 | Ibrahím II. |
1158 – ? | Muhammad II. |
? – 1211 | Júsuf |
1211 | Muhammad III. |
Karachánovskí vládcovia západnej časti (hlavné centrum Samarkand, ďalšie Buchara) | |
1020 – 1034 | Alí Tegin Bughra Chán, lokálny protivládca Mansúra Arslan Chána (Buchara a Samarkand) |
1042 – 1052 | Muhammad Ajn ad-Dawla |
1052 – 1068 | Ibrahím I. Böri Tegin |
1068 – 1080 | Nasr I. |
1080 – 1081 | Chidr |
1081 – 1089 | Ahmad I. |
1089 – 1095 | Jakúb |
1095 – 1097 | Masúd I. |
1097 | Sulajmán |
1097 – 1099 | Mahmúd I. |
1099 – 1102 | Džibráíl |
1102 – 1129 | Muhammad II. |
1129 | Nasr II. |
1129 – 1130 | Ahmad II. |
1130 – 1132 | Hasan |
1132 | Ibrahím II. |
1132 – 1141 | Mahmúd II. |
1141 – 1156 | Ibrahím III. |
1156 – 1161 | Alí Čaghri Chán |
1161 – 1171 | Masúd II. Tabghač Chán |
1171 – 1178 | Muhammad III.Tabghač Chán |
1178 – 1204 | Ibrahím IV. Arslan Chán |
1204 – 1211 | Osmán Ulugh Chán |