Karacháni

Text hesla

Karacháni — turkický kmeňový zväz nazvaný podľa dynastie Karachánovcov (Čiernych chánov; tur./turkicky kara = čierny), ktorá asi od polovice 9. stor. stála na jeho čele. Jadro Karachánov pravdepodobne tvorili kmene Karlukov, Jaghmov a Čigilov, ktorí spočiatku kočovali v oblasti dnešného Kirgizska, kazašského Sedemriečia a historického východného Turkestanu. Podľa tradície vládca Karachánov Satuk Bughra Chán (aj Satyq Bughra Chán, †955), pôvodne kmeňový vodca (hakan) Karlukov, konvertoval (spolu s kmeňovým zväzom Karachánov) pod vplyvom potulných dervišov na islam. Od konca 10. stor. začali Karacháni napádať stredoázijské oázy a od 943 utvárať tzv. Karachánovský štát. R. 999 zosadili posledného panovníka sámánovskej ríše a ovládli jej sídlo Bucharu, ako aj väčšiu časť stredoázijských oáz a mestá východného Turkestanu. Ich expanziu na juh zastavil (pri rieke Amudarja) ghazníjsky sultán Mahmúd z Ghazní, s ktorým 1025 uzavreli mier.

Karachánovský štát nebol centralizovaný, podobne ako pri väčšine ostatných kočovných stredoázijských kmeňoch v ňom paralelne vládlo niekoľko vodcov (ilek cháni). Hlavnými centrami boli mestá Balasagun (dnes zaniknutá lokalita v severnom Kirgizsku), Kašgar (západná Čína), Özgön (aj Uzgen; vo východnej časti Ferganskej doliny v dnešnom južnom Kirgizsku) a Samarkand (Uzbekistan), ďalšími Buchara (Uzbekistan), Chotan (západná Čína), Talas (dnes Taraz, Kazachstan) a i. Karacháni boli rozdelení na dva klany a podľa nich sa aj Karachánovský štát 1032 rozdelil na dve hlavné časti, východnú a západnú (v ich rámci existovali aj územia s paralelnou vládou). Neskoršie pokusy o centralizáciu Karachánovského štátu narazili na rastúcu moc tureckých Seldžukovcov, ktorí si koncom 11. stor. podmanili jeho západnú časť, východná časť bola 1141 nútená podriadiť sa nastupujúcej moci mongolských Karakitanov. R. 1211 východnú časť okupoval najmanský vodca Küčlüg (vládol 1211 – 18), ktorý sa zmocnil karakitanského trónu, západnú časť dobyl chórezmský šáh Alá’uddín Muhammad (vládol 1199 – 1220).

Počas vlády Karachánovcov došlo k výraznej turkizácii Strednej Ázie, v ktorej sa prelínali arabská a perzská kultúra. V tom období tam vzniklo aj prvé známe turkické literárne dielo z islamského obdobia, filozoficko-didaktická poéma Obšťastňujúca veda (Kutadgu Bilig, 1069) J. H. H. Balasaguniho a prvé turkicko-arabské encyklopedické dielo Kompendium turkických jazykov (Díwán ul-lughát at-Turk, 1075, dokončené 1083) M. Kašgarího s bohatým materiálom o všetkých turkických kmeňoch a štátnych útvaroch. Významná bola aj stavebná činnosť Karachánovcov, napr. v Buchare (minaret Kalian, 1127 – 29), v Özgöne (minaret a mauzóleum, 12. stor.) a i.

Vládcovia Karachánovského štátu
Karachánovskí hlavní vládcovia v Transoxánii
? – 955 Satuk Bughra Chán (aj Satyq Bughra Chán)
956 – 958 Músá Bughra Chán
958 – 970 Sulajmán Arslan Chán
970 – 998 Alí Arslan Chán
998 – 1015 Ahmad I. Arslan Kara Chán
1015 – 1024 Mansúr Arslan Chán
1024 – 1026 Ahmad II. (aj Toghan Chán)
1026 – 1032 Júsuf I. Kadír Chán
Karachánovskí vládcovia východnej časti (hlavné centrá Balasagun, Kašgar, ďalšie Özgön, Chotan, Talas)
1032 – 1056 Sulajmán, lokálny vládca (Balasagun, Kašgar a Chotan)
1032 – 1057 Muhammad I., lokálny vládca (Talas, od 1056 aj Balasagun, Kašgar a Chotan)
1057 – 1059 Ibrahím I.
1059 – 1074 Mahmúd
1074 – 1075 Umar
1075 – 1103 Hasan Hárún
1103 – 1128 Ahmad Hárún
1128 – 1158 Ibrahím II.
1158 – ? Muhammad II.
? – 1211 Júsuf
1211 Muhammad III.
Karachánovskí vládcovia západnej časti (hlavné centrum Samarkand, ďalšie Buchara)
1020 – 1034 Alí Tegin Bughra Chán, lokálny protivládca Mansúra Arslan Chána (Buchara a Samarkand)
1042 – 1052 Muhammad Ajn ad-Dawla
1052 – 1068 Ibrahím I. Böri Tegin
1068 – 1080 Nasr I.
1080 – 1081 Chidr
1081 – 1089 Ahmad I.
1089 – 1095 Jakúb
1095 – 1097 Masúd I.
1097 Sulajmán
1097 – 1099 Mahmúd I.
1099 – 1102 Džibráíl
1102 – 1129 Muhammad II.
1129 Nasr II.
1129 – 1130 Ahmad II.
1130 – 1132 Hasan
1132 Ibrahím II.
1132 – 1141 Mahmúd II.
1141 – 1156 Ibrahím III.
1156 – 1161 Alí Čaghri Chán
1161 – 1171 Masúd II. Tabghač Chán
1171 – 1178 Muhammad III.Tabghač Chán
1178 – 1204 Ibrahím IV. Arslan Chán
1204 – 1211 Osmán Ulugh Chán

Zverejnené v marci 2017.

Karacháni [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-02-09 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karachani