Kara Mustafa Paša z Merzifonu

Kara Mustafa Paša z Merzifonu (tur. Merzifonlu), 1634/35 Marınca pri Merzifone, provincia Amasya – 25. 12. 1683 Belehrad — osmanský veľkovezír (od 1676). Chránenec a neskôr adoptovaný člen rodiny veľkovezíra Köprülüa Mehmeda Pašu (→ Köprülüovci), ktorý mu po nástupe do úradu (1656) udelil titul aga. R. 1658 sa zúčastnil na výprave do Sedmohradska a obsadil pevnosť Jenő (dnes Ineu v Aradskom judeţi, Rumunsko). R. 1660 sa stal beglerbegom Silistry, 1661 bol vymenovaný za váliho Diyarbakıru a kapitána egejskej flotily. R. 1663 sa stal v Istanbule zástupcom (kajmakam) nového veľkovezíra Fazıla Ahmeda Pašu Köprülüa a 1666 bol vymenovaný za druhého vezíra (funkciu kajmakama zastával aj naďalej). Počas ťaženia proti Poľsku (1672) sa zúčastnil obliehania pevností Chotin (dnes Chotyn, Ukrajina) a Kamenec Podoľský (Kamianec-Podiľskyj, Ukrajina), viedol osmanskú delegáciu na mierových rokovaniach a dohodol podmienky mierovej zmluvy. Získal si priazeň sultána Mehmeda IV. a po smrti Fazıla Ahmeda Pašu Köprülüa (1676) sa stal veľkovezírom. Viedol pomerne konzervatívnu politiku, jeho vojenské ťaženia proti Rusku (1677, 1678, 1680) sú považované za pokus o stabilizáciu tamojšieho regiónu nachádzajúceho sa už pod osmanskou nadvládou. Zakladal náboženské nadácie (→ vakf), mešity, knižnice a vývarovne v Istanbule, Galate (dnes súčasť Istanbulu), Edirne a Merzifone. V máji 1683 ho sultán Mehmed IV. poveril velením osmanského vojska s cieľom dobyť Viedeň. Skoro dva mesiace (od 13. júla do 11. septembra) trvajúce obliehanie Viedne však nebolo úspešné (→ bitka pri Viedni). Kara Mustafa Paša z Merzifonu stratil dôveru sultána a bol nútený stiahnuť sa do Budína, odkiaľ organizoval obranu hraníc. Po ďalších vojenských neúspechoch (bitka pri Parkane, dnes Štúrovo; strata Ostrihomu) bol na sultánov príkaz popravený uškrtením (→ turecké vojny).