Kaputikjanová, Silva

Kaputikjanová (Kaputikjan), Silva, vlastným menom Silvard, 20. 1. 1919 Jerevan – 25. 8. 2006 tamže — arménska spisovateľka a publicistka. R. 1936 – 41 študovala na Jerevanskej univerzite, potom v Literárnom inštitúte M. Gorkého v Moskve. Veľa cestovala a bola v kontakte s predstaviteľmi arménskych diaspór vo svete, politicky sa angažovala v konflikte medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach. Napísala okolo 60 kníh v arménskom a ruskom jazyku, ktoré boli preložené do viacerých jazykov. Zaoberala sa základnými problémami potomkov arménskych utečencov (smútok, túžba po vlasti, odcudzenie, boj za sebaurčenie, hľadanie identity, snahy o uznanie vyvražďovania Arménov v Osmanskej ríši za genocídu ap.). V básnickej tvorbe rozvíjala aj témy lásky, osamelosti ženy, vlastenectva a sebaobetovania.

Autorka básnických zbierok V tieto dni (Oreri het, 1945), Na brehu Zangy (Zangvi aphhin, 1945), Otvorený rozhovor (Srtabac zrujc, 1955), Lilit (1981), Prichádza zima (Dzmer e galis, 1983) a Piesne (Jerker, 1984), prózy Karavány stále kráčajú (Karavany ješčo v puti, 1964) a niekoľkých kníh pre deti. Členka Zväzu arménskych spisovateľov (1941) a Arménskej akadémie vied (1994), nositeľka viacerých domácich i zahraničných ocenení.