Kaprow, Allan

Text hesla

Kaprow [keprou], Allan, 23. 8. 1927 Atlantic City, New Jersey – 5. 4. 2006 Encinitas, Kalifornia — americký výtvarník, autor performancií a happeningov. R. 1945 – 49 študoval dejiny umenia na New York University, 1947 – 48 maľbu na Hans Hofmann School of Fine Art a 1957 – 59 hudobnú kompozíciu u J. Cagea na New School for Social Research (s G. Brechtom; Dickom Higginsom, *1938, †1998; a i.) v New Yorku. R. 1953 – 61 pôsobil na Rutgers University v New Brunswicku, 1961 – 68 na State University of New York v Stony Brook, 1969 – 74 na California Institute of Arts vo Valencii a 1974 – 93 na Kalifornskej univerzite v San Diegu.

V ranej tvorbe bol ovplyvnený J. Pollockom, ku ktorému sa prihlásil 1956 – 57 tzv. akčnými kolážami, v ktorých používal rôzne materiály spontánnym, vopred nepremysleným spôsobom pripomínajúcim abstraktný expresionizmus. V eseji Odkaz J. Pollocka (The Legacy of J. Pollock, 1958), považovanej za Kaprowov manifest, vizionársky predznamenal najbližší vývoj umenia, ktoré sa malo čoraz viac vzďaľovať od klasických médií (socha, maľba). Koncom 50. rokov 20. stor. sa odklonil od tradičných umeleckých foriem a jeho ďalší umelecký i filozofický vývoj smeroval ku konceptuálnemu umeniu. K jeho raným environmentom patrí Dvor (Yard, Martha Jackson Gallery, New York, 1961), v ktorom naplnil galerijný dvor kopou pneumatík, do ďalších environmentov, napr. Slová (Smolin Gallery, New York, 1961), už zapájal aj zvuk a svetlo. Na svojich prvých happeningoch spolupracoval s J. Cageom, ktorý podobne ako Kaprow považoval náhodu za významný kompozičný prvok. V prvom verejnom happeningu 18 happeningov v 6 častiach (Reuben Gallery, New York, 1959) sa Kaprowovi podarilo zotrieť hranicu medzi umelcom a obecenstvom, ktoré sa stalo aktívnou súčasťou umeleckého diela, a definovať svoje umelecké ideály – náhodnosť, bezprostrednosť a neopakovateľnú unikátnosť prítomnej situácie.

Text hesla

Kaprow [keprou], Allan, 23. 8. 1927 Atlantic City, New Jersey – 5. 4. 2006 Encinitas, Kalifornia — americký výtvarník, autor performancií a happeningov. R. 1945 – 49 študoval dejiny umenia na New York University, 1947 – 48 maľbu na Hans Hofmann School of Fine Art a 1957 – 59 hudobnú kompozíciu u J. Cagea na New School for Social Research (s G. Brechtom; Dickom Higginsom, *1938, †1998; a i.) v New Yorku. R. 1953 – 61 pôsobil na Rutgers University v New Brunswicku, 1961 – 68 na State University of New York v Stony Brook, 1969 – 74 na California Institute of Arts vo Valencii a 1974 – 93 na Kalifornskej univerzite v San Diegu.

V ranej tvorbe bol ovplyvnený J. Pollockom, ku ktorému sa prihlásil 1956 – 57 tzv. akčnými kolážami, v ktorých používal rôzne materiály spontánnym, vopred nepremysleným spôsobom pripomínajúcim abstraktný expresionizmus. V eseji Odkaz J. Pollocka (The Legacy of J. Pollock, 1958), považovanej za Kaprowov manifest, vizionársky predznamenal najbližší vývoj umenia, ktoré sa malo čoraz viac vzďaľovať od klasických médií (socha, maľba). Koncom 50. rokov 20. stor. sa odklonil od tradičných umeleckých foriem a jeho ďalší umelecký i filozofický vývoj smeroval ku konceptuálnemu umeniu. K jeho raným environmentom patrí Dvor (Yard, Martha Jackson Gallery, New York, 1961), v ktorom naplnil galerijný dvor kopou pneumatík, do ďalších environmentov, napr. Slová (Smolin Gallery, New York, 1961), už zapájal aj zvuk a svetlo. Na svojich prvých happeningoch spolupracoval s J. Cageom, ktorý podobne ako Kaprow považoval náhodu za významný kompozičný prvok. V prvom verejnom happeningu 18 happeningov v 6 častiach (Reuben Gallery, New York, 1959) sa Kaprowovi podarilo zotrieť hranicu medzi umelcom a obecenstvom, ktoré sa stalo aktívnou súčasťou umeleckého diela, a definovať svoje umelecké ideály – náhodnosť, bezprostrednosť a neopakovateľnú unikátnosť prítomnej situácie.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kaprow, Allan [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kaprow-allan