kaplnka

kaplnka [lat.] —

1. kresťanská sakrálna stavba alebo kultový priestor obyčajne menších rozmerov určené na vykonávanie modlitieb (modlitebňa) a náboženských obradov. Architektonicky je koncipovaná ako (súkromná alebo verejná) samostatná stavba alebo ako oddelená súčasť sakrálnej či profánnej budovy. Výzdoba a ikonografický program kaplnky sú vzhľadom na jej malé rozmery pomerne jednotné, zvyčajne sa tam nachádza len jeden oltár (vo väčších kaplnkách i viac). Sviatosť oltárna (eucharistia) sa v nej prechováva len krátkodobo alebo so špeciálnym povolením (existujú však aj výnimky).

Architektonické formy a výzdoba kaplniek sa v jednotlivých historických obdobiach menili a boli ovplyvnené architektonickými slohmi daného obdobia, preto nevznikol určitý špecifický architektonický typ kaplniek a ich architektúra sa vyznačuje rozmanitosťou. Kaplnka sa pravdepodobne vyvinula v rámci ranokresťanskej architektúry, jej formovanie súvisí s tradíciou uctievania svätcov a mučeníkov, s výstavbou pamätníkov nad ich hrobmi a s kultom svätých, ktorý sa šíril od 2. stor. (→ cibórium, → martýrium). Ako kaplnka sa pôvodne označovala malá komôrka v kráľovskom paláci v Paríži, v ktorom sa ako relikvia uschovával plášť (latinsky capella, resp. cappa) sv. Martina (prvýkrát doložené 741). Budovanie kaplniek bolo rozšírené najmä v stredoveku, ale aj v období renesancie a baroka. Mali rozličnú funkciu, uchovávali sa v nich relikvie, korunovačné klenoty ap. Samostatne stojace kaplnky dosahovali často značné rozmery a mnohé vynikali prepychovou výzdobou (kráľovské kaplnky). Kaplnky však tvorili aj bežnú (oddelenú) súčasť interiéru kostolov (napr. bočná kaplnka, chórová kaplnka) alebo boli postavené v ich blízkosti (niekedy s kostolom spojené chodbou alebo ambitom). Súčasťou jedného kostola mohlo byť viacero kaplniek.

Osobitné typy predstavujú krstná (→ baptistérium), loretánska (→ loreta), pohrebná (určená na pochovávanie jednotlivcov alebo členov jedného rodu) a pútnická kaplnka (obvykle dookola s ambitmi). Kaplnky sa stavali aj v rámci hradov (hradná kaplnka), palácov (palácová kaplnka), patricijských domov, cintorínov (cintorínska kaplnka; karner), mostov i veží mestských opevnenia.

Z architektonického hľadiska k najvýznamnejším zachovaným kaplnkám patria kaplnky hradu (falce) v Aachene (Oktogon, okolo 800, dnes súčasť gotického dómu), kaplnka Scrovegniovcov (Arena) v Padove (vysvätená 1305), ktorej fresky vytvoril Giotto (1302 – 06), kráľovská kaplnka Sainte-Chapelle v Paríži (1241/43 – 48; → dvojitá kaplnka), pápežská Kaplnka nanebovzatia Panny Márie vo Vatikánskom paláci v Ríme (→ Sixtínska kaplnka; prestavaná 1477 – 80, vyzdobená freskami Michelangela Buonarrotiho, 1508 – 12 a 1536 – 41), Kaplnka sv. kríža na hrade Karlštejn (vysvätená 1365), Kaplnka Panny Márie (Lady Chapel, aj kaplnka Henricha VII.) vo Westminstri v Londýne (1502/03 – 10), kaplnka Mediciovcov (Nová sakristia) pri kostole San Lorenzo vo Florencii (od 1520, Michelangelo Buonarroti) a i.

Na území Slovenska z architektonického hľadiska k najvýznamnejším zachovaným kaplnkám patria: z obdobia gotiky Kaplnka sv. Jána Evanjelistu pri Kostole zvestovania Panny Márie (františkánov) v Bratislave (po 1370 – 80), Kaplnka sv. Michala archanjela pri Dóme sv. Alžbety v Košiciach (2. pol. 14. stor., dnes Kostol sv. Michala), Kaplnka nanebovzatia Panny Márie (aj Kaplnka Zápoľskovcov) pri Kostole sv. Ladislava v Spišskom Štvrtku (po 1450), Kaplnka sv. Barbory (okolo 1500) a Kaplnka sv. Jána Almužníka (okolo 1500) v Kostole nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici, Kaplnka Zápoľskovcov pri Kostole sv. Martina v Spišskej Kapitule (90. roky 15. stor.) a i.; z obdobia renesancie Kaplnka sv. Michala archanjela na Oravskom hrade (1606 – 11); z obdobia baroka Kaplnka Panny Márie Trnavskej pri Kostole sv. Mikuláša v Trnave (1739 – 41), Kaplnka sv. Jána Almužníka pri Dóme sv. Martina v Bratislave (1732 – 34), Kaplnka sv. studne v Marianke (1696), Kaplnka nanebovzatia Panny Márie na hrade Červený Kameň (17. – 18. stor.), Loretánska kaplnka (Loreta) pri Kostole zvestovania Panny Márie (františkánov) v Bratislave (1708), Kaplnka sv. Ladislava v Primaciálnom paláci v Bratislave (1778 – 81) a i. Na Slovensku v sídlach bez vlastnej farskej správy samostatne stojace kaplnky nahrádzali kostol. Stavali sa aj mimo sídel v rôznych častiach chotára, niektoré boli vybudované v čase cholery alebo moru ako ochrana obyvateľov pred epidémiami, prípadne ako pamätníky na miestach hromadných hrobov ich obetí;

2. v architektúre niektorých starovekých kultúr (v mezopotámskej, buddhistickej a hinduistickej architektúre) zaužívané prenesené označenie menšieho sakrálneho priestoru alebo samostatnej stavby menších rozmerov určených na kultové účely.