Kao Sing-t’ien

Text hesla

Kao Sing-t’ien, Gao Xingjian, 4. 1. 1940 Kan-čou, provincia Ťiang-su — čínsky dramatik, novelista, prekladateľ a maliar. R. 1957 – 62 študoval francúzštinu na Pekinskom inštitúte cudzích jazykov (dnes Pekinská univerzita zahraničných štúdií), potom pôsobil ako prekladateľ. R. 1970 bol z politických príčin poslaný na vidiek, 1975 sa mohol vrátiť späť do Pekingu a pôsobil v multijazykovom časopise Budovanie Číny (od 1990 Čína dnes). Od 1977 pôsobil vo Zväze čínskych spisovateľov v oddelení pre medzinárodné styky, 1979 navštívil Francúzsko a Taliansko, 1981 začal pracovať pre Pekinské ľudovoumelecké divadlo.

R. 1986 mu mylne diagnostikovali rakovinu pľúc, preto v domnení, že čoskoro umrie, cestoval 10 mesiacov po Číne. Svoje pocity z putovania zachytil v autobiografickom románe Hora duše (Ling šan, dokončený 1989, vydaný 1990 na Taiwane; čes. 2010, preklad Denis Molčanov), v ktorom opisuje cestu čínskou vidieckou krajinou i hľadanie miesta vnútornej slobody, tzv. hory duše. Prelínajú sa v ňom dve postavy – Ty a Ja, ktoré sú fakticky dve egá tej istej osoby, dejové línie i snové predstavy s úvahami. Od 1987 žije vo Francúzsku v Bagnolet pri Paríži; od 1998 francúzsky občan.

Priekopník čínskej absurdnej drámy a avantgardnej literatúry. Autor divadelných hier Úkryt pred dažďom (Tuo jü, 1981), Signál alarmu (Ťüe-tuej sin-chao, 1982), Autobusová zastávka (Čche-čan, 1983), Divý človek (Je-žen, 1985) a Druhý breh (Pi-an, 1986), v ktorej polemizuje s buddhistickou ideou osvietenia, spochybňuje existenciu života na tzv. druhej strane a zároveň kritizuje čínsku politiku, Temné mesto (Ming čcheng, 1988), Utečenci (Tchao-wang, 1990) a Svet medzi životom a smrťou (Šeng-s’ t’ie, 1991), zbierok poviedok Holub nazývaný Červené pery (Jou č’ ke-c’ t’iao chung čchun er, 1984) a Rybársky prút pre môjho starého otca (Kej wo lao-je maj jü-kan, 1986 – 90) i románov Súhvezdie chladnej noci (Chan jie te sing-čchen, 1979) a Biblia jedného človeka (I-ke-žen-te šeng-t’ing, 1990; čes. 2012, preklad D. Molčanov). Venuje sa aj prekladaniu (S. Becket, E. Ionesco) a maľovaniu. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (2000) a viacerých ocenení.

Text hesla

Kao Sing-t’ien, Gao Xingjian, 4. 1. 1940 Kan-čou, provincia Ťiang-su — čínsky dramatik, novelista, prekladateľ a maliar. R. 1957 – 62 študoval francúzštinu na Pekinskom inštitúte cudzích jazykov (dnes Pekinská univerzita zahraničných štúdií), potom pôsobil ako prekladateľ. R. 1970 bol z politických príčin poslaný na vidiek, 1975 sa mohol vrátiť späť do Pekingu a pôsobil v multijazykovom časopise Budovanie Číny (od 1990 Čína dnes). Od 1977 pôsobil vo Zväze čínskych spisovateľov v oddelení pre medzinárodné styky, 1979 navštívil Francúzsko a Taliansko, 1981 začal pracovať pre Pekinské ľudovoumelecké divadlo.

R. 1986 mu mylne diagnostikovali rakovinu pľúc, preto v domnení, že čoskoro umrie, cestoval 10 mesiacov po Číne. Svoje pocity z putovania zachytil v autobiografickom románe Hora duše (Ling šan, dokončený 1989, vydaný 1990 na Taiwane; čes. 2010, preklad Denis Molčanov), v ktorom opisuje cestu čínskou vidieckou krajinou i hľadanie miesta vnútornej slobody, tzv. hory duše. Prelínajú sa v ňom dve postavy – Ty a Ja, ktoré sú fakticky dve egá tej istej osoby, dejové línie i snové predstavy s úvahami. Od 1987 žije vo Francúzsku v Bagnolet pri Paríži; od 1998 francúzsky občan.

Priekopník čínskej absurdnej drámy a avantgardnej literatúry. Autor divadelných hier Úkryt pred dažďom (Tuo jü, 1981), Signál alarmu (Ťüe-tuej sin-chao, 1982), Autobusová zastávka (Čche-čan, 1983), Divý človek (Je-žen, 1985) a Druhý breh (Pi-an, 1986), v ktorej polemizuje s buddhistickou ideou osvietenia, spochybňuje existenciu života na tzv. druhej strane a zároveň kritizuje čínsku politiku, Temné mesto (Ming čcheng, 1988), Utečenci (Tchao-wang, 1990) a Svet medzi životom a smrťou (Šeng-s’ t’ie, 1991), zbierok poviedok Holub nazývaný Červené pery (Jou č’ ke-c’ t’iao chung čchun er, 1984) a Rybársky prút pre môjho starého otca (Kej wo lao-je maj jü-kan, 1986 – 90) i románov Súhvezdie chladnej noci (Chan jie te sing-čchen, 1979) a Biblia jedného človeka (I-ke-žen-te šeng-t’ing, 1990; čes. 2012, preklad D. Molčanov). Venuje sa aj prekladaniu (S. Becket, E. Ionesco) a maľovaniu. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (2000) a viacerých ocenení.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kao Sing-t’ien [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-13]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kao-sing-tien