kantilácia

kantilácia [lat.] — vo všeobecnosti spievané čítanie liturgického textu. Pôvodne synagogálny spôsob spevnej recitácie (čítania) biblických textov známy už v 10. stor. pred n. l. Riadil sa tradičnými pravidlami zahŕňajúcimi deklamačné a interpunkčné formuly a kadencie prirodzenej reči, pripúšťali sa však improvizačné odchýlky v intonácii (na rozdiel od neskoršieho ranokresťanského liturgického spevu, v ktorom bola akákoľvek forma improvizácie úplne odstránená). Slová a frázy, ktoré sa mali spievať vyššie alebo nižšie, a záverečné formuly spevov sa označovali kantilačnými znakmi (hebr. teamim; v jazykovede niekedy nazývané akcent, v hudobnej vede punktácia, resp. punktuácia). Tento spôsob notácie sa neskôr používal aj pri zaznamenávaní sýrskych a byzantských spevov.

Hebrejský biblický text 1 M 1,9, kantilačné znaky sú vyznačené farebne