Kaneš

Text hesla

Kaneš, aj Kaníš, chetitsky Néša — v staroveku mesto na križovatke významných spojníc medzi juž. a sev. i záp. a vých. Anatóliou, dnes archeologická lokalita (pahorok) Kültepe v Turecku v Kapadócii asi 20 km severovýchodne od mesta Kayseri. Osídlenie v Kaneši jestvovalo už v 3. tisícročí pred n. l.; nálezy importovanej sýrskej keramiky dosvedčujú súbežný vývoj Kaneša a Akkadskej ríše (→ Akkad) v Mezopotámii. V strednej bronzovej dobe (20. – 18. stor. pred n. l.) najvýznamnejšia asýrska obchodná osada v Anatólii (toponymum pravdepodobne dokladajú už písomné archívy zo sýrskeho mesta Ebla) a postupne stredisko celého systému týchto osád v strednej a juhových. Malej Ázii; asi 20 – 30-tis. obyvateľov. Po vzniku Chetitskej ríše (→ Chetiti) sídlo jej prvého panovníka Labarnu (koniec 18. stor. pr.ed n. l.). Keď jeho nástupca Labarna II. (pravdepodobne totožný s Chattušilim I.) preložil svoje sídlo do Chattuše, význam Kaneša postupne upadal. Posledné doklady osídlenia sú z obdobia helenizmu a rímskej doby.

Prvé archeologické výskumy Kültepe začali koncom 19. a začiatkom 20. stor. francúzski a nemeckí archeológovia, významné objavy (architektúra a klinopisné tabuľky) však priniesol až výskum, ktorý 1925 uskutočnil B. Hrozný, systematický výskum sa uskutočňuje od 1948. Z ranej bronzovej doby pochádza megarón, ktorý bol centrom Kaneša a jeho hlavná sieň mala rozmery 11 × 12,5 m. V strednej bronzovej dobe, v období najväčšieho rozvoja a významu, bolo mesto usporiadané v troch sústredných kruhoch s priemerom až 2 km. V strednom kruhu bola citadela tvorená palácovým komplexom s rozlohou asi 13 000 m2, ktorý okrem vládnej mal i správnu a hospodársku funkciu a bol opevnený stenou z mohutných andezitových kvádrov, miestami zdvojenou alebo zosilnenou vežami. Nasledovalo horné mesto obkolesené hradbami s rozlohou 550 × 450 m, kde stálo niekoľko monumentálnych stavieb i súkromné obydlia. Dolné mesto sa nachádzalo vo vonkajšom okruhu a bolo chránené valom postaveným asi 500 m od hradieb horného mesta. Veľkoplošné výskumy dokázali prítomnosť obchodných štvrtí s trhoviskami a kupeckými sídliskami nazývanými kárum (akkadsky = prístav, centrum obchodu). V priebehu ďalšieho vývoja bolo dolné mesto husto zastavané samostatnými obytnými domami zoskupenými okolo dláždených ulíc, ktoré boli čiastočne odkanalizované. Domy mali oddelené priestory na obchody, sklady, archívy, kuchyne a obytné miestnosti, v dvojpodlažných domoch boli súkromné priestory umiestnené na poschodí.

Obyvatelia používali keramiku s geometrickými vzormi, ktorá sa už vyrábala na hrnčiarskom kruhu, a technicky jedinečný monochrómny riad z jemnej hliny. K najstarším nálezom datovaným do 1. pol. 20. stor. pred n. l. patrí ručne vyrábaná a geometrickými vzormi zdobená tzv. kapadócka keramika. Našlo sa aj množstvo pečatných valčekov staroasýrskej, starobabylonskej, sýrsko-anatólskej či lokálnej, anatólskej proveniencie. Najvýznamnejším objavom sú však hlinené Kapadócke tabuľky (2. pol. 20. stor pred n. l. – 1. pol. 19. stor. pred n. l.) s právnymi, administratívnymi a účtovnými informáciami zapísanými klinovým písmom, ktorých autormi boli asýrski kupci putujúci z mesta Aššur do Malej Ázie. Z obdobia rozkvetu Kaneša ako významnej obchodnej osady pochádzajú aj dokumenty zaznamenané miestnymi pisármi (v asýrčine), dokladajúce mená miestnych vládcov – o. i. Varšama (Varšamaš), Inar, Churmili (Churmiliš), Charpativa (Charpativaš), Turupani (Turupaniš), Pitchana (Pitchanaš), Anitta (Anittaš). Na konci strednej bronzovej doby už výstavba v Kaneši ustávala, v neskorej bronzovej dobe priestor obchodnej osady slúžil len ako pohrebisko. V 1. tisícročí pred n. l. (železná doba), v tzv. neskorochetitskom období, znova vznikli na území horného mesta rodinné obydlia (paralelný vývoj s neskorochetitskými štátmi na juhu Malej Ázie, → Tabal).

Text hesla

Kaneš, aj Kaníš, chetitsky Néša — v staroveku mesto na križovatke významných spojníc medzi juž. a sev. i záp. a vých. Anatóliou, dnes archeologická lokalita (pahorok) Kültepe v Turecku v Kapadócii asi 20 km severovýchodne od mesta Kayseri. Osídlenie v Kaneši jestvovalo už v 3. tisícročí pred n. l.; nálezy importovanej sýrskej keramiky dosvedčujú súbežný vývoj Kaneša a Akkadskej ríše (→ Akkad) v Mezopotámii. V strednej bronzovej dobe (20. – 18. stor. pred n. l.) najvýznamnejšia asýrska obchodná osada v Anatólii (toponymum pravdepodobne dokladajú už písomné archívy zo sýrskeho mesta Ebla) a postupne stredisko celého systému týchto osád v strednej a juhových. Malej Ázii; asi 20 – 30-tis. obyvateľov. Po vzniku Chetitskej ríše (→ Chetiti) sídlo jej prvého panovníka Labarnu (koniec 18. stor. pr.ed n. l.). Keď jeho nástupca Labarna II. (pravdepodobne totožný s Chattušilim I.) preložil svoje sídlo do Chattuše, význam Kaneša postupne upadal. Posledné doklady osídlenia sú z obdobia helenizmu a rímskej doby.

Prvé archeologické výskumy Kültepe začali koncom 19. a začiatkom 20. stor. francúzski a nemeckí archeológovia, významné objavy (architektúra a klinopisné tabuľky) však priniesol až výskum, ktorý 1925 uskutočnil B. Hrozný, systematický výskum sa uskutočňuje od 1948. Z ranej bronzovej doby pochádza megarón, ktorý bol centrom Kaneša a jeho hlavná sieň mala rozmery 11 × 12,5 m. V strednej bronzovej dobe, v období najväčšieho rozvoja a významu, bolo mesto usporiadané v troch sústredných kruhoch s priemerom až 2 km. V strednom kruhu bola citadela tvorená palácovým komplexom s rozlohou asi 13 000 m2, ktorý okrem vládnej mal i správnu a hospodársku funkciu a bol opevnený stenou z mohutných andezitových kvádrov, miestami zdvojenou alebo zosilnenou vežami. Nasledovalo horné mesto obkolesené hradbami s rozlohou 550 × 450 m, kde stálo niekoľko monumentálnych stavieb i súkromné obydlia. Dolné mesto sa nachádzalo vo vonkajšom okruhu a bolo chránené valom postaveným asi 500 m od hradieb horného mesta. Veľkoplošné výskumy dokázali prítomnosť obchodných štvrtí s trhoviskami a kupeckými sídliskami nazývanými kárum (akkadsky = prístav, centrum obchodu). V priebehu ďalšieho vývoja bolo dolné mesto husto zastavané samostatnými obytnými domami zoskupenými okolo dláždených ulíc, ktoré boli čiastočne odkanalizované. Domy mali oddelené priestory na obchody, sklady, archívy, kuchyne a obytné miestnosti, v dvojpodlažných domoch boli súkromné priestory umiestnené na poschodí.

Obyvatelia používali keramiku s geometrickými vzormi, ktorá sa už vyrábala na hrnčiarskom kruhu, a technicky jedinečný monochrómny riad z jemnej hliny. K najstarším nálezom datovaným do 1. pol. 20. stor. pred n. l. patrí ručne vyrábaná a geometrickými vzormi zdobená tzv. kapadócka keramika. Našlo sa aj množstvo pečatných valčekov staroasýrskej, starobabylonskej, sýrsko-anatólskej či lokálnej, anatólskej proveniencie. Najvýznamnejším objavom sú však hlinené Kapadócke tabuľky (2. pol. 20. stor pred n. l. – 1. pol. 19. stor. pred n. l.) s právnymi, administratívnymi a účtovnými informáciami zapísanými klinovým písmom, ktorých autormi boli asýrski kupci putujúci z mesta Aššur do Malej Ázie. Z obdobia rozkvetu Kaneša ako významnej obchodnej osady pochádzajú aj dokumenty zaznamenané miestnymi pisármi (v asýrčine), dokladajúce mená miestnych vládcov – o. i. Varšama (Varšamaš), Inar, Churmili (Churmiliš), Charpativa (Charpativaš), Turupani (Turupaniš), Pitchana (Pitchanaš), Anitta (Anittaš). Na konci strednej bronzovej doby už výstavba v Kaneši ustávala, v neskorej bronzovej dobe priestor obchodnej osady slúžil len ako pohrebisko. V 1. tisícročí pred n. l. (železná doba), v tzv. neskorochetitskom období, znova vznikli na území horného mesta rodinné obydlia (paralelný vývoj s neskorochetitskými štátmi na juhu Malej Ázie, → Tabal).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kaneš [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kanes