Kančeli, Gija

Text hesla

Kančeli, Gija, vlastným menom Giorgi, gruz. Qančeli, 10. 8. 1935 Tbilisi – 2. 10. 2019 Tbilisi — gruzínsky hudobný skladateľ. R. 1959 – 63 študoval kompozíciu na Gruzínskom štátnom konzervatóriu v Tbilisi. R. 1971 – 91 hudobný riaditeľ Divadla Š. Rustaveliho v Tbilisi, pre ktoré vytvoril mnohé príležitostné skladby a scénickú hudbu k viacerým predstaveniam. R. 1991 ešte pred rozpadom ZSSR emigroval do Berlína, od 1995 žil v Belgicku v Antverpách, kde 1995 – 96 pôsobil ako rezidentný skladateľ Kráľovskej flámskej filharmónie.

Svojou tvorbou sa v 60. rokoch 20. stor. zaradil k sovietskej hudobnej avantgarde, postupne dospel k originálnemu kompozičnému štýlu s výrazne zjednodušeným hudobným jazykom (návrat k tonálnej hudbe, uprednostňovanie malých intervalových krokov v melódii, používanie stručných hudobných motívov s charakteristickým intervalom, najčastejšie sekundou). Často využíval náhle dynamické i výrazové zmeny, napr. drsne znejúce fortissimá zakomponované do pokojne plynúceho orchestrálneho prúdu, ako aj novátorský prístup k inštrumentácii. Jeho hudba je komunikatívna, expresívna, s výrazným spirituálnym podtextom, spája prvky archaickej a súčasnej hudby. Mnohé Kančeliho diela získali svetové uznanie a boli uvedené poprednými hudobnými telesami a interpretmi. Autor 7 symfónií (1967 – 86), orchestrálnych diel Oplakaný vetrom (Vom Winde beweint, liturgia pre violu a orchester, 1989), Krajina smutných farieb (Trauerfarbenes Land, 1994), Rokwa (1999) a i., koncertov pre rôzne nástroje, vokálno-inštrumentálnych diel, napr. Styx (1999), komorných skladieb Valse Boston (1996) a In l’istesso tempo (1997), ako aj filmovej a scénickej hudby.

Text hesla

Kančeli, Gija, vlastným menom Giorgi, gruz. Qančeli, 10. 8. 1935 Tbilisi – 2. 10. 2019 Tbilisi — gruzínsky hudobný skladateľ. R. 1959 – 63 študoval kompozíciu na Gruzínskom štátnom konzervatóriu v Tbilisi. R. 1971 – 91 hudobný riaditeľ Divadla Š. Rustaveliho v Tbilisi, pre ktoré vytvoril mnohé príležitostné skladby a scénickú hudbu k viacerým predstaveniam. R. 1991 ešte pred rozpadom ZSSR emigroval do Berlína, od 1995 žil v Belgicku v Antverpách, kde 1995 – 96 pôsobil ako rezidentný skladateľ Kráľovskej flámskej filharmónie.

Svojou tvorbou sa v 60. rokoch 20. stor. zaradil k sovietskej hudobnej avantgarde, postupne dospel k originálnemu kompozičnému štýlu s výrazne zjednodušeným hudobným jazykom (návrat k tonálnej hudbe, uprednostňovanie malých intervalových krokov v melódii, používanie stručných hudobných motívov s charakteristickým intervalom, najčastejšie sekundou). Často využíval náhle dynamické i výrazové zmeny, napr. drsne znejúce fortissimá zakomponované do pokojne plynúceho orchestrálneho prúdu, ako aj novátorský prístup k inštrumentácii. Jeho hudba je komunikatívna, expresívna, s výrazným spirituálnym podtextom, spája prvky archaickej a súčasnej hudby. Mnohé Kančeliho diela získali svetové uznanie a boli uvedené poprednými hudobnými telesami a interpretmi. Autor 7 symfónií (1967 – 86), orchestrálnych diel Oplakaný vetrom (Vom Winde beweint, liturgia pre violu a orchester, 1989), Krajina smutných farieb (Trauerfarbenes Land, 1994), Rokwa (1999) a i., koncertov pre rôzne nástroje, vokálno-inštrumentálnych diel, napr. Styx (1999), komorných skladieb Valse Boston (1996) a In l’istesso tempo (1997), ako aj filmovej a scénickej hudby.

Zverejnené v marci 2017.

Kančeli, Gija [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-10-04]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kanceli-gija