Kanafání, Ghassán

Text hesla

Kanafání, Ghassán, 9. 4. 1936 Akko, Izrael – 8. 7. 1972 Bejrút, Libanon — palestínsky spisovateľ, publicista a politik. Po vytvorení štátu Izrael (1948) na časti bývalého britského mandátneho územia Palestína ušiel s rodinou do Libanonu a potom do Sýrie, kde pôsobil ako učiteľ v palestínskom utečeneckom tábore. Neskôr žil v Kuvajte, kde sa oboznámil s marxizmom, ktorý výrazne ovplyvnil jeho publicistickú a politickú činnosť. Od 1960 pôsobil väčšinou v Bejrúte ako novinár (zakladateľ a šéfredaktor týždenníka al-Hadaf, Cieľ) a predstaviteľ palestínskeho hnutia odporu (člen vedenia a hovorca Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny). Vo svojej literárnej tvorbe, napr. v zbierkach poviedok Smrť na posteli č. 12 (Mawt sarír rakm 12, 1961) a Zem smutných pomarančov (Ard al-burtukál al-hazín, 1962), zachytil problematiku života palestínskych utečencov. Autor románov Muži na slnku (Ridžál fiš-šams, 1963), v ktorom rozvinul tragédiu troch palestínskych utečencov pokúšajúcich sa nájsť živobytie v Kuvajte, a Niečo iné – Kto zabil Lajlu al-Hájikovú? (Aš-Šaj’ al-áchar – Man katala Lajlá al-Hájik, 1966), ktorý je netradične koncipovaným príbehom z policajného prostredia s vyhraneným filozofickým podtextom; slov. vyšli spolu pod názvom Kto zabil Lajlu al-Hájikovú? Muži na slnku (1988) v preklade L. Drozdíka. V zbierkach poviedok O mužoch a puškách (’An-rar-ridžál wal-banádík, 1968) a Matka Sa’d (Umm Sa’d, 1969) zachytil spoločenskú situáciu po porážke Egypta v šesťdňovej vojne (jún 1967) a jej odraz v myslení a postojoch svojich krajanov. Zahynul pri cielenom bombovom útoku pripisovanom izraelskej tajnej službe Mosad.

Zverejnené v marci 2017.

Kanafání, Ghassán [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-23 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kanafani-ghassan