kanadská hudba

Text hesla

kanadská hudba — hudba na území Kanady.

Tradičná kanadská hudba severoamerických Indiánov (→ indiánska hudba) i Eskimákov sa rozvíjala do príchodu Európanov ako súčasť magicko-rituálnych obradov a zohrávala významnú spoločenskú funkciu v živote domorodého obyvateľstva. Po príchode Európanov likvidáciou indiánskych kmeňových spoločenstiev takmer zanikla. Len niektoré z jej pôvodných piesňových žánrov asimilovali ako nové podnety francúzskej a anglickej piesne, a stali sa tak účinným emotívnym nástrojom šírenia kresťanstva medzi domorodým obyvateľstvom. Pod vplyvom francúzskych a anglických imigrantov i misionárov, ktorí sa od začiatku 17. stor. usádzali v Kanade, sa rozvíjala špecifická oblasť implantovanej hudobnej kultúry, ktorá bola úzko spätá s francúzskou a anglickou hudobnou tradíciou.

Francúzska ľudová pieseň sa v Kanade šírila prevažne na vidieku v prostredí francúzskych kolonistov v čiastočnej jazykovej a kultúrnej izolácii, vďaka čomu si dodnes udržala svoj pôvodný kolorit. Prvé výskumy v oblasti francúzskej ľudovej piesne na území Kanady uskutočnil hudobný skladateľ, organista a folklorista Ernest Gagnon (*1834, †1915), ktorý vydal zbierku Ľudové piesne Kanady (Les chansons populaires du Canada, 1865) obsahujúcu takmer všetky v tom čase zachované francúzske ľudové piesne. R. 1935 – 60 sa systematickým výskumom francúzskej ľudovej piesne zaoberal etnograf, folklorista a muzikológ Charles Marius Barbeau (*1883, †1969). Výsledkom jeho práce je rozsiahla zbierka, ktorá obsahuje približne 7- tis. ľudových piesní z provincie Quebec, prímorských oblastí a frankofónnych oblastí v Novom Anglicku, pričom 4-tis. z nich bolo zaznamenaných vo zvukovej podobe a ostatné v notovom zápise. Zbierka obsahuje piesne prvých prisťahovalcov najmä z oblasti rieky Loiry a zo severného Francúzska (približne do 1680), ktoré pochádzajú z galskorománskeho repertoáru vytvoreného z veľkej časti zo stredovekých piesní truvérov, ako aj piesne prisťahovalcov z južného Francúzska (približne od 1680) vrátane vzácnych stredovekých piesní trubadúrov (tieto piesne sú dôležitým pramenným materiálom výskumu stredovekej francúzskej hudby, pretože vo Francúzsku mnohé pôvodné stredoveké piesne už zanikli). Približne 10 % piesní zbierky tvoria autentické piesne domorodých obyvateľov. Texty najstarších piesní úzko súvisia s francúzskymi originálmi, melódie sú však modifikované. Niekedy bola pôvodná melódia použitá na zhudobnenie nového textu (napr. v pracovných piesňach), zmeny zasiahli najmä rytmus, kým melodická línia zostala zachovaná.

Anglická ľudová pieseň sa v Kanade šírila po príchode osadníkov z Anglicka, Írska a zo Škótska a jej vývoj bol podobný vývoju piesní po anglicky hovoriacich osadníkov v USA. Obľúbené boli pracovné a ľúbostné piesne, ako aj balady (broadsides), ktoré zozbieral americký filológ a folklorista F. J. Child. R. 1882 – 98 bola vydaná zbierka približne 305 anglických a škótskych balád a ich amerických a kanadských verzií Anglické a škótske ľudové balady (The English and Scottish Popular Ballads).

Klasická kanadská hudba ako profesionálna hudobná kultúra sa v Kanade intenzívnejšie rozvíjala až od 2. polovice 19. stor., pretože dovtedy jej rozvoj tlmilo nerovnomerné osídlenie, ako aj nedostatočný hospodársky rozvoj krajiny. Prvé diela kanadských hudobných skladateľov vznikali koncom 19. stor. V neskororomantickom štýle tvorili napr. James Healey Willan (*1880, †1968), Léo-Pol Morin (*1892, †1941) a Calixa (Callixte) Lavallée (*1842, †1891), ktorý je autorom kanadskej národnej hymny O Canada (1880). Prvé operné diela vytvorili Joseph Quesnel (*1746, †1809; Colas a Colinette, Colas et Colinette, 1788) a Charles Harriss (*1862, †1929; Torquil, 1894). Francúzskokanadským folklórom sa inšpirovali Claude Champagne (*1891, †1965) a Hector Gratton (*1900, †1970). Novšie prúdy európskej avantgardy, najmä dodekafónie, našli v období medzi dvoma svetovými vojnami uplatnenie v tvorbe Johna Weinzweiga (*1913, †2006). K predstaviteľom postimpresionizmu patril Jean Papineau-Couture (*1916, †2000). Z mladšej generácie hudobníkov vynikli aj hudobní skladatelia Harry Somers (*1925, †1999) a Clermont Pépin (*1926, †2006), dirigent Alexander Brott (*1915, †2005), kontraaltistka Maureen (Kathleen Stewart) Forresterová (Forrester, *1930, †2010) a klavírny virtuóz G. Gould, ktorý sa špecializoval na interpretáciu diel J. S. Bacha. V interpretačnom umení sa preslávili aj flautista Timothy Hutchins (*1954), huslisti Angèle Dubeauová (Dubeau, *1962) a James Ehnes (*1976), tenorista Ben Heppner (*1956), sopranistky Mary Lou Fallisová (Fallis, *1948) a Measha Brueggergosmanová (Brueggergosman, vl. m. Gosman; *1977).

Začiatkom 20. rokov 20. stor. sa začali v Kanade rozvíjať aj nové hudobné štýly, napr. country, džez a populárna hudba. Svetoznámym sa v oblasti hudby country stal Hank Snow (*1914, †1999), v jeho tradícii pokračujú Anne Murrayová (Murray, *1946), Kathryn Down Langová (Lang, *1961), Shania Twainová (Twain, *1965) a i. Kanadskú džezovú hudbu reprezentujú svetovo uznávané osobnosti, napr. trubkár Maynard Ferguson (*1928, †2006), flautista Moe Koffman (*1928, †2001), klavirista O. E. Peterson a speváčka a klaviristka Diana Krallová (Krall, *1964). V 50. rokoch 20. stor. sa v Kanade objavilo veľké množstvo hudobníkov a spevákov, ktorí vyrástli z mestského folkového hnutia, napr. Gordon Lightfoot (*1938), Neil Young (*1945), Joni Mitchellová (Mitchell, *1943) a Bruce Cockburn (*1945), v oblasti populárnej hudby si v tomto období získal svetovú popularitu spevák a skladateľ P. Anka. V 60. a 70. rokoch 20. stor. sa medzinárodnými úspechmi prezentovali rockové skupiny Guess Who a Steppenwolf, pesničkárka Buffy Sainte-Marie (*1941) a básnik, skladateľ a spevák L. Cohen. Súčasnú populárnu hudbu reprezentujú napr. Bryan Adams (*1959), Roch Voisine (*1963) a Celine Dionová (Dion, vl. m. Céline Marie Claudette Dion, *1968). V Kanade pôsobí viacero symfonických orchestrov a operných divadiel (napr. v Quebecu, Toronte a v Montreale).

Hudobnú tvorbu podporuje niekoľko špecializovaných inštitúcií, napr. Canadian Music Centre (Centre de musique canadienne, zal. 1959) so sídlom v Toronte, ktoré o. i. disponuje najväčšou zbierkou klasickej kanadskej hudby. Hudobné školstvo je zastúpené konzervatóriami a hudobnými fakultami na kanadských univerzitách, k najvýznamnejším patria Royal Conservatory v Toronte (1886) a Alberta College Conservatory of Music (1903), ktoré je súčasťou MacEwan University v Edmontone. Vo väčších mestách sa pravidelne organizujú hudobné festivaly. Významné postavenie v kanadskom hudobnom živote má štátna rozhlasová spoločnosť CBC/Radio-Canada (angl. Canadian Broadcasting Corporation, fr. Société Radio-Canada, SRS, zal. 1936), ktorá o. i. propaguje súčasnú hudbu. Rozvoj zaznamenal aj amatérsky zborový spev.

Zverejnené v marci 2017.

Kanadská hudba [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kanadska-hudba