Kanaán

Kanaán, hebr. Kenaan —

1. v širšom význame historický názov územia siahajúceho od vých. pobrežia Stredozemného mora po Arabskú púšť (dnešný Libanon, juhozáp. Sýria, Izrael, Palestínske autonómne územia a záp. Jordánsko), najneskôr od 3. tisícročia pred n. l. obývaného západosemitskými kmeňmi hovoriacimi kanaánskymi jazykmi; v súčasnosti označované ako sýrsko-palestínska kultúrna oblasť. V užšom význame sa ako Kanaán označuje pás vých. pobrežia Stredozemného mora zodpovedajúci územiu starovekej Fenície. Názov Kanaán je pravdepodobne odvodený od purpurového farbiva (churritsko-akkadsky kinachchu), ktoré sa získavalo z ostranky purpurodajnej (Murex trunculus) a používalo sa na farbenie látok, významovo je totožný s gr. Foinikia (Fenícia), prípadne je odvodený od semitského verbálneho koreňa kn’ s významom skloniť sa, pokoriť sa;

2. podľa Starého zákona zasľúbená zem, ktorú Boh prisľúbil Abrahámovým potomkom (1 M 15,18 – 21; 5 M 11,10 – 17), t. j. Izraelitom, a do ktorej ich priviedol Jozua ako nástupca Mojžiša (5 M 31,7). Pomenovanie Kanaán sa v Starom zákone odvodzuje od Noachovho vnuka Kanaána (hebr. Kenaan), ktorého potomkovia obývali sýrsko-palestínsku oblasť, najmä Feníciu (1 M 10,15 – 19).