kambodžská hudba
kambodžská hudba — hudba rozvíjaná na území dnešnej Kambodže od najstarších čias do súčasnosti. Je úzko spätá s tancom, divadlom a s tradičnými náboženskými obradmi. Svoj charakter si udržala dodnes takmer v nezmenenej podobe a tvorí dôležitú súčasť života a kultúry Khmérov. Prvé svedectvá o hudobnom živote Khmérov sa zachovali na reliéfoch buddhistických chrámov postavených v angkórskom období (kráľovstvo Angkór, 802 – 1336), na ktorých sú zobrazené tancujúce božstvá apsary. Každá z týchto mytologických postáv drží vlastný hudobný nástroj. Stáročnú tradíciu dokumentuje aj nápadná podobnosť starobylých a dnešných tradičných hudobných nástrojov.
Súčasťou inštrumentára kambodžskej hudby sú štvorjazýčkový hoboj (sralai), bambusová flauta (khloy), jedno- a dvojjazýčková píšťala (pey pork a pey prabos), dvoj- a trojstrunové sláčikové nástroje (tro ou a tro Khmer alebo tro khmai), harfa (pinn), trojstrunová citara s dlhým krkom (krapeu), lutna s dlhým krkom (chapey), malý cimbal (khimm), xylofóny s ozvučnými doštičkami z dreva alebo z bambusu (roneat ek, roneat thung), metalofóny (roneat dek, roneat thong), polkruhové sústavy gongov (korng vung, korng thomm), malý činel (ching), malý obojstranný bubon (skor samphor), závesný bubon (skor yol), veľký obojstranný bubon (skor thom), bubon čašovitého tvaru (thaun) a plochý bubon (rumanea) používané v páre, bambusové doštičky (krapp) a i. Hudobné nástroje Khmérov sa nečlenia podľa spôsobu tvorby tónu (dychové, strunové a i.), ale podľa ich tónového rozsahu na vysokoznejúce a nízkoznejúce. Kým vysokoznejúce hudobné nástroje obyčajne hrajú na jednu dobu viacero tónov, nízkoznejúce menej tónov.
Hlavným znakom khmérskej hudby je polyfónia založená na pentatonickom alebo heptatonickom melodickom rade a jej štruktúru určuje rytmus. Obidva melodické rady obsahujú mikrointervaly, ktoré každý súbor interpretuje inak. Ďalším typickým znakom je ozdobovanie melódie, ktorého základné interpretačné prvky sú súčasťou stáročnej tradície. Skladby sa tradujú bez notového zápisu z učiteľa na žiaka, čím sa uchovávajú z pokolenia na pokolenie, ich autori sú neznámi. Kambodžská hudba sa realizuje prostredníctvom dvorských, rituálnych a tradičných ľudových hudobných súborov. Dvorský súbor pin peat (účinkuje v menšom i vo väčšom obsadení, v ktorom sú zastúpené xylofóny, metalofón, gongy, bubny, činel, bambusové doštičky a hoboj sralai) sprevádza dvorský tanec, divadlo masiek, tieňové divadlo a niektoré duchovné scénické obrady; k rituálnym súborom patria arak (sprevádza náboženské obrady, duchovné slávnosti a ceremoniály), kar (účinkuje na svadbách), klang khek (na pohreboch) a pey keo (pri uctievaní predkov); funkciu zábavného súboru plní mohori (bubon, činel, xylofóny, cimbal, strunové sláčikové nástroje, flauta khloy), niektoré tradičné ľudové tance (napr. tanec kngaok posat) sprevádzajú osobitné súbory (→ kambodžský tanec). Existujú aj vokálne súbory ayai s improvizovaným dlhotrvajúcim spevom a cappella a s náhlymi vstupmi strunových nástrojov, ako aj sólový spev chiang chapey (prednes eposov), pri ktorom spevák zároveň hrá na lutne chapey.
Na začiatku 20. stor. prenikli do khmérskej hudobnej kultúry prvky západnej populárnej hudby, a to prostredníctvom francúzskych a filipínskych hudobníkov, ktorí mali zásadný vplyv napr. na vytváranie khmérskych kráľovských symfonických orchestrov i na rozvoj džezovej hudby, zakladali big bandy ap. V súčasnosti sú piesne s khmérskymi melódiami a textami často založené na latinskoamerických rytmoch (napr. čača, bolero, bossa nova), ktoré prenikli do tradičnej khmérskej rytmiky. K najpopulárnejším piesňam (tancom) patria roam vung, roam kbach, saravane, laim leav. Na tanečných zábavách všetkých sociálnych vrstiev účinkujú moderné skupiny populárnej hudby s elektrickými hudobnými nástrojmi (gitary, klávesové nástroje, bicie súpravy) rozšírenými o dychovú či sláčikovú sekciu.