kalvária

kalvária [vl. m.] —

1. architektonicky alebo sochársky stvárnený súbor zobrazujúci, pripomínajúci a evokujúci históriu utrpenia Ježiša Krista (→ pašie) a jeho krížovú cestu. Termín kalvária je odvodený od Locus Calvariae (Kalvária), latinského názvu miesta ukrižovania Ježiša Krista – vrchu Golgota v Jeruzaleme, ktorý tvarom pripomína lebkovú klenbu (lat. calvaria).

Najjednoduchší typ kalvárie má podobu kríža s ukrižovaným Ježišom Kristom alebo troch krížov zvyčajne stojacich na malej umelej vyvýšenine, prípadne doplnených sochami Panny Márie, Jána Evanjelistu a i. (súsošie Ukrižovanie). Typické sú kalvárie v podobe architektonického celku rozličných rozmerov budované v exteriéri, najčastejšie tvorené súborom drobných stavieb, tzv. zastavení. Výnimočné sú kalvárie v interiéri, kde majú len sochársku podobu. Prvé kalvárie vznikli v 15. stor. v záp. Európe. Ich budovanie sa rozšírilo najmä v strednej Európe v období baroka v 17., a najmä v 18. stor. v súvislosti s činnosťou jezuitov a s rekatolizáciou, často vznikali aj pod patronátom miest.

Barokové kalvárie majú zvyčajne podobu veľkoryso koncipovaného rozsiahleho architektonicko-krajinárskeho komplexu s viacerými zastaveniami a predstavujú syntézu výtvarných umení (architektúry, maliarstva, sochárstva a umeleckých remesiel) v súbornom reprezentatívnom umeleckom diele. Zvyčajne sa budovali na kopci alebo na vyvýšenine (tzv. vrch kalvárie alebo svätý vrch) so súsoším Ukrižovanie na vrchole, ku ktorému vedie cesta s jednotlivými zastaveniami. Návštevníci kalvárií (veriaci) ich počas pútí, procesií, ale i súkromných pobožností v presne určenom slede (dejová a časová kontinuita) obchádzajú s cieľom precítenia pašií a spoluúčasti na nich. Zastavenia, ktoré môžu mať podobu sôch, kaplniek (v ktorých sa nachádzajú sochy alebo maľby), umelých jaskýň (grot) s jazierkami, prípadne so studničkami, ako aj oltárov alebo menších kostolov, sú ponímané ako miesta alebo objekty v Jeruzaleme, kde sa odohrali udalosti z pašiového cyklu (tzv. kalváriová cesta, zastarano kalvárska cesta). Výjavy zastavení sú charakteristické naratívnosťou a plynulou dejovosťou so zámerom pôsobiť na návštevníka. Hlavným ikonografickým motívom je pašiový cyklus, ktorý môže byť doplnený ďalšími ikonografickými motívmi súvisiacimi so životom Ježiša Krista. Počet jednotlivých zastavení býva rozdielny (napr. v 17. stor. sa v Uhorsku a Rakúsku stavali kalvárie so 7 zastaveniami, v Čechách s 11), čím sa kalvária odlišuje od krížovej cesty, ktorá má presne stanovený počet 14 zastavení (na Slovensku rozšírená najmä od začiatku 19. stor. a v 20. stor.) a je najmä súčasťou interiérov kostolov. Názov kalvária sa však vo všeobecnosti vžil aj ako označenie exteriérových krížových ciest. Mnohé už existujúce kalvárie boli v 19. stor. doplnené do počtu 14 zastavení. Okrem zastavení s námetmi pašií môžu byť súčasťou kalvárie napr. sväté schody, Boží hrob (nazývaný aj Svätý hrob), zastavenie sv. Márie Magdalény, sv. Jána Nepomuckého alebo Sedembolestnej Panny Márie a Kaplnka sv. Dismasa, v ikonografii barokovej kalvárie sa uplatnili aj aktuálne dobové kulty svätcov.

K najvýznamnejším kalváriám na Slovensku patria kalvária v Banskej Štiavnici (1744 – 51, spolu 23 objektov, 25 zastavení; súčasť komplexu pamiatok mesta a okolia zapísaných 1993 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), v Prešove (1721 – 1886, pôvodne súbor 10 kaplniek s Kostolom sv. Kríža a so svätými schodmi), čiastočne zachované kalvárie v Banskej Bystrici (17. – začiatok 20. stor.) a v Červenom Kameni (6 zastavení, 18. stor.), súsošie kalvárie v Hliníku nad Hronom (okolo 1768) a v Jablonici (1756 – 58);

2. v prenesenom význame expresívne označenie veľkého trápenia i zdĺhavého, vyčerpávajúceho či bolestného postupu.