Kallimachos z Kyrény

Kallimachos z Kyrény, okolo 310 pred n. l. Kyréna, dnes v sev. Líbyi – okolo 240 pred n. l. Alexandria, Egypt — grécky učenec a básnik. Po štúdiách filozofie v Aténach sa usadil v Alexandrii, kde spočiatku pôsobil ako učiteľ, neskôr (ako chránenec Ptolemaia II. Filadelfa) v Alexandrijskej knižnici.

Zostavil jej prvý systematický katalóg Tabule (Pinakes, 120 papyrusových zvitkov), z ktorého sa však zachovali len fragmenty. Novodobá rekonštrukcia katalógu vychádza zo zachovaných fragmentov a z neskorších opisov (napr. byzantský lexikón Suda z konca 10. stor. uvádza, že Kallimachos z Kyrény spísal zoznamy všetkých vo vede a vzdelaní významných mužov, byzantský polyhistor I. Tzetzés v 12. stor. píše, že Kallimachos z Kyrény urobil zoznamy kníh). Kallimachovou základnou klasifikačnou metódou bolo predmetové rozdelenie knižničného fondu na oddiel poézie (epika, elegika, jamby, melos, tragédia, komédia) a prózy (rétorika, filozofia, právo, história, medicína, matematika, prírodné vedy, rôzne). Pod každým predmetovým heslom boli abecedne zoradení autori, pri každom autorovi krátke životopisné údaje a zoznam diel po ich kritickom zhodnotení. Tabule sú preto považované za prvý vedecký knižničný katalóg, za prvú bibliografiu i za najstaršiu literárnu príručku (Kallimachos z Kyrény je niektorými autormi považovaný za zakladateľa literárnej vedy), resp. za prvú encyklopédiu gréckej literatúry.

Kallimachos z Kyrény napísal aj viacero lexikografických, historických, mýtografických, etnografických a geografických prác, ako aj spis Súpis obdivuhodností z celého sveta podľa miest (Thaumatón tón eis hapasan tén gén kata topus ontón syngrafé), ktorý je prvým dielom tzv. paradoxografie (v antickom Grécku zbieranie a opisovanie podivuhodných udalostí a prírodných javov). Z jeho bohatej literárnej tvorby (pripisuje sa mu autorstvo okolo 800 prozaických i básnických diel) sa zachovalo 6 úplných hymnov na bohov a ostrov Délos i desiatky literárnych a ľúbostných epigramov, z jambických, choliambických, elegických, oslavných a lyrických básní sú známe iba zlomky. Jeho básne, ktorých témy čerpal z málo známych mýtov, sú charakteristické formálnou dokonalosťou, vysokou intelektuálnou úrovňou a používaním učených narážok. Odmietal pátos a epické formuly (bol odporcom tradičného eposu) a stal sa iniciátorom kratšieho žánru – epyllia. Z jeho zbierky epyllií Príčiny (Aitia), v ktorej vysvetľuje pôvod miest, chrámov, slávností a obyčají, je najznámejšia báseň Vlasy Bereniky (Plokamos Berenikés) o prenesení vrkoča (gr. plokamos) egyptskej kráľovnej Bereniky II. na oblohu a o jeho premene na súhvezdie (do latinčiny ju voľne preložil Catullus). Kallimachos z Kyrény výrazne ovplyvnil rímsku literatúru (Catullus, Propertius, Ovídius). Na konci života polemizoval s literárno-estetickými názormi svojho žiaka Apollónia Rodského.