Kallimach

Text hesla

Kallimach, lat. Philippus Callimachus Experiens, vlastným menom Filippo Buonaccorsi, 2. 5. 1437 San Gimignano, Toskánsko – 1. 11. 1496 Krakov — taliansky humanista a politik pôsobiaci v Poľsku. R. 1462 – 68 tajomník kardinála Bartolomea Roverellu (*1406, †1476) v Ríme, kde s J. Pomponiom Laetom založil humanistickú spoločnosť Academia Romana (Sodalitas Quirinalis) a prijal meno Callimachus. Pre obvinenie zo sprisahania proti pápežovi Pavlovi II. musel na jar 1468 emigrovať.

Jeho príchod do Poľska (1470) sa považuje za začiatok vplyvu talianskeho humanizmu v krajine, Kallimach sa stal ústrednou postavou šírenia kultu antiky podľa humanistických koncepcií. Spočiatku pôsobil na dvore arcibiskupa Gregora zo Sanoku (Gregorius Sanocensis; *1407, †1477), od 1472 prednášal na univerzite v Krakove (dnes Jagelovská univerzita) a súčasne sa stal vychovávateľom synov kráľa Kazimíra IV. Ako Kazimírov sekretár (Secretarius regis; od 1474) a po Kazimírovej smrti (1492) aj sekretár jeho syna a nástupcu Jána I. Albrechta výrazne ovplyvňoval vnútornú i zahraničnú politiku obidvoch jagelovských kráľov s cieľom posilniť moc panovníka a pretvoriť Poľsko na silný centralizovaný štát pôsobiaci ako most medzi záp. a vých. Európou; ciele svojho politického programu načrtol v spise Kallimachove rady (Consilia Callimachi, 1492, vydané 1887). Zúčastnil sa viacerých diplomatických misií (o. i. do Ríma a Konštantínopola). Podľa vzoru platónskej Akadémie vo Florencii založil 1489 v Krakove s K. Celtisom Visliansku literárnu spoločnosť (Societas Litteraria Vistulana), prvú poľskú učenú spoločnosť združujúcu humanisticky, ako aj prírodovedne orientovaných príslušníkov krakovskej univerzity, kráľovského dvora i meštianstva.

Autor viacerých historických a filozofických diel, rečí, básní a listov, ktoré však vyšli až po jeho smrti, napr. Rétorika (Rhetorica, 1476, vydané 1950), životopis arcibiskupa Gregora zo Sanoku (De vita et moribus Gregorii Sanocensis, 1476, vyšlo 1893), historicko-politických prác Dejiny panovania kráľa Vladislava (Historia de rege Vladislao, 1484, vydané 1518), v ktorých obhajuje boje uhorského kráľa Vladislava III. Varnenčíka s Turkami, O protitureckých podujatiach Benátčanov (De his quae a Venetis contra Turcos tentata sunt, 1487 – 92, vydané 1533), v ktorých opisuje diplomatické aktivity v rokoch 1473 – 87, a Reč k Inocentovi VIII. o potrebe vyhlásiť Turkom vojnu (Ad Innocentium VIII de bello Turcico inferendo oratio, okolo 1490, vydané 1519), zbierky ľúbostných básní Fannietum (okolo 1470) ospevujúcej v štýle rímskych elegikov poľské dievča Fanniu a i. Zomrel na mor, jeho náhrobok v kostole dominikánov v Krakove vytvoril V. Stoss.

Zverejnené v marci 2017.

Kallimach [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-11-27]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kallimach