Kállay, Miklós
Kállay [-laj], Miklós, 23. 1. 1887 Nyíregyháza – 14. 1. 1967 New York — maďarský politik. Pochádzal zo šľachtickej rodiny. R. 1910 získal doktorát z práva na univerzite v Budapešti. Zastával viaceré funkcie na župnej úrovni spočiatku ako hlavný slúžny, 1922 – 29 hlavný župan Szabolcsskej župy. Počas svetovej hospodárskej krízy sa z pozície štátneho tajomníka ministra obchodu usiloval zúročiť svoje skúsenosti a kontakty predovšetkým v oblasti posilňovania maďarsko-francúzskych hospodárskych vzťahov. R. 1931 sa stal poslancom parlamentu za vládnu Zjednotenú stranu, resp. Národnú zjednotenú stranu. R. 1932 – 35 minister poľnohospodárstva vo vláde G. Gömbösa. Pre rozpory a nesúhlas s radikálnou pravicovou orientáciou predsedu vlády sa vzdal ministerského postu a spolu s I. Bethlenom vystúpil z vládnej Národnej zjednotenej strany. V ďalšom volebnom období opäť získal poslanecký mandát (1936). Po vypuknutí 2. svet. vojny sa usiloval oslabiť pronemeckú orientáciu maďarskej politiky a posilniť snahy o rokovanie a spoluprácu so Spojencami. Vo funkcii predsedu vlády (10. 3. 1942 – 22. 3. 1944) a ministra zahraničia nadviazal tajne prostredníctvom maďarských zastupiteľských úradov v neutrálnych štátoch kontakty so Spojencami v otázke prípadných podmienok uzavretia dohody o spoločnom postupe. Na uskutočnenie cieľov jeho koncepcie, ktorá zahŕňala obranu národných záujmov, zachovanie územných ziskov po 1939 a obranu Karpát ako prírodnej prekážky, bolo potrebné stiahnuť maďarské vojská z východného frontu, čo však bolo možné realizovať len so súhlasom nemeckej strany. To vylučovalo možnosť vypovedať spojenectvo s nacistickým Nemeckom, na druhej strane mu však išlo o zabránenie reálnej hrozby postupu sovietskych vojsk do Maďarska. Rozkolísanosť a nejednoznačnosť zahraničnopolitickej orientácie Maďarska nakoniec viedla k obsadeniu krajiny Wehrmachtom (19. 3. 1944) a nástupu radikálnej pravice k moci. Po okupácii sa Kállay spočiatku uchýlil na turecké vyslanectvo v Budapešti, v novembri 1944 bol však zatknutý a prevezený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr v Dachau. Po skončení vojny žil od 1953 v USA.