kalifát

kalifát [arab.] — centralizovaný štátny úvar spravovaný kalifom ako najvyšším moslimským svetským i duchovným predstaviteľom. Termín Arabský kalifát sa používa ako súhrnné označenie teokratického štátu (resp. historického územia), ktorý vznikol 632 po smrti proroka Mohameda. Jeho sídelným mestom bola spočiatku Medina, resp. Kúfa, od 661 Damask a od 762 Bagdad (→ Arabská ríša). Najväčší územný nárast dosiahol v prvých dvoch stor. od vzniku, keď zaberal územia juhozáp. Ázie, sev. Afriky a väčšiu časť územia dnešného Španielska. Koncom 10. stor. ako jednotný celok zanikol, k jeho úplnému zániku došlo 1258, keď Mongoli (na čele s Hülegüom) dobyli a vyplienili Bagdad. Ako kalifát sa označujú aj historické územia (štátne útvary) spravované kalifmi jednotlivých dynastií vládnucich v Arabskom kalifáte (umajjovský kalifát, 661 – 750, → Umajjovci; abbásovský kalifát, 750 – 945, → Abbásovci), ako aj štátne útvary, ktoré vznikli koncom 10. stor. osamostatnením sa od Arabského kalifátu (fátimovský kalifát v Egypte, 969 – 1171; → Fátimovci; Córdobský kalifát, 929 – 1031, utvorený španielskou vetvou Umajjovcov), a turecký moslimský štátny útvar Osmanská ríša (→ Turecko), ktorého vládcovia (sultáni) používali od dobytia Egypta (1517) do jej zániku (1924) aj titul kalif.