Kálidása

Kálidása, pravdepodobne 4. – 5. stor. — najvýznamnejší indický básnik a dramatik píšuci v sanskrite (sanskrte). Podľa legendy bol oddaným uctievačom bohyne Kálí (Kálidása = služobník Kálí). Jeden z predstaviteľov kávjovej literatúry, jeho tvorba sa vyznačuje lyrickým majstrovstvom, bohatou obraznosťou, mnohými prirovnaniami a schopnosťou spájať lyriku a epiku do pomerne jednotného celku. Námety čerpal najmä z indickej mytológie a filozofie. Za jeho najranejšie dielo sa považuje lyrická báseň Krátke vykreslenie ročných období (Rtusanhára), v ktorej opisuje ľúbostný vzťah na pozadí meniacej sa prírody počas ročných období. Lyrická báseň Oblak poslom (Méghadúta; angl. 1813) odráža autorovu lásku k prírode a schopnosť skĺbiť prírodné obrazy s ľudskými citmi (oblak nesúci od manžela, ktorý žije v exile v strednej Indii, posolstvo lásky milovanej manželke do Himalájí vidí krásy indickej prírody). Epické skladby Kumárovo zrodenie (Kumárasanbhava) a Raghuov rod (Raghuvanša) spracúvajú látku z mytologických purán a vyznačujú sa formálnou prepracovanosťou a pôsobivými lyrickými vsuvkami. Divadelná hra Málaviká a Agnimitra (Málavikágnimitra) rozpráva o láske kráľa Agnimitru k slúžke Málavike, hra Vikrama a Urvaší (Vikramórvašíja) založená na príbehu z purán príbeh o kráľovi Pururavasovi a víle Urvaší. Vrcholom Kálidásovej dramatickej tvorby je hra Šakuntalá (aj Šakuntalino poznávacie znamenie, Abhidžňánašakuntalá) o prekliatej láske kráľa Dušjantu k adoptívnej askétovej dcére Šakuntale, ktorú napísal na základe epizódy z Mahábháraty. Je to prvá indická divadelná hra preložená do angličtiny (1789), neskôr vznikli jej preklady do ďalších jazykov a stala sa zdrojom inšpirácie pre autorov rozličných žánrov. Kálidásove diela inšpirovali viacerých indických i európskych spisovateľov obdobia konca 19. a začiatku 20. stor. a patria k vrcholom staroindickej literatúry.