Kaledónia

Kaledónia, latinsky Caledonia — pôvodne v staroveku územie ležiace na sever od rímskej provincie Británia (lat. Britannia), t. j. približne dnešné Škótsko. Pôvod názvu Kaledónia dodnes nie je vyjasnený, Kaledóncami (pravdepodobne z keltského caledoni = tvrdí, neľútostní, suroví ľudia) nazývali Rimania barbarské kmene sídliace na území dnešného Škótska a podnikajúce nájazdy na Rimanmi obsadené územia (→ Piktovia). Kaledónske kmene sídliace v juž. Škótsku porazil okolo 84 n. l. v bitke pri Mons Grapius (dodnes neidentifikovaná lokalita) rímsky miestodržiteľ Agricola a ich územie pripojil k Británii, už okolo 90 n. l. sa však Rimania museli z dobytých pozícií stiahnuť. Hranice medzi Kaledóniou a Britániou boli napokon stanovené Hadriánovým valom (vybudovaný 122 – 128 n. l.; siahal od Wallsendu na rieke Tyne po Bowness v zátoke Solway Firth), Rimania ich však na krátke obdobie posunuli na sever vybudovaním Antoninovho valu (postavený cisárom Antoninom Piom okolo 143 n. l. asi 160 km severnejšie približne v línii medzi zálivmi Firth od Clyde a Firth of Fort, v polovici 60. rokov 2. stor. opustený); → limes. Názov Kaledónia sa na označenie Škótska používal aj neskôr, sú od neho odvodené aj niektoré geografické názvy (Kaledónsky prieplav, Kaledónska vysočina, ostrov Nová Kaledónia) a odborné termíny (minerál kaledonit, kaledónsky geotektonický cyklus ap.).