Kailas, Uuno
Kailas, Uuno, vlastným menom Frans Uuno Salonen, 29. 3. 1901 Heinola, Juž. Fínsko – 22. 3. 1933 Nice, Francúzsko, pochovaný v Helsinkách — fínsky básnik, prekladateľ a literárny kritik. Patril k literárnej skupine Tulenkantajat (Nositelia ohňa), ktorá sa usilovala prepojiť fínsku literatúru s novými európskymi myšlienkovými prúdmi. Jeho tvorba je ovplyvnená expresionizmom (uviedol ho do fínskej literatúry prekladmi diel nemeckých básnikov), vojnovými udalosťami (1919 počas občianskej vojny v Rusku bol zabitý jeho blízky priateľ) a zlým zdravotným stavom (psychické choroby a tuberkulóza, ktorej v mladom veku podľahol); významnou inšpiráciou jeho poézie bola aj introspekcia. Autor básnických zbierok Vietor a klas (Tuuli ja tähkä, 1922) a Moreplavci (Purjehtijat, 1925), ktoré sú poznačené pocitmi neistoty a skľúčenosti, prelínajú sa v nich však myšlienky o bratstve ľudí. V zbierkach Zoči-voči (Silmästä silmään, 1926), ktorá z hľadiska formy smeruje k parnasizmu, a Bosými nohami (Paljain jaloin, 1928) stotožňuje svoje pocity s pocitom osobnej viny v duchu starozákonného myslenia. Vrcholom jeho tvorby je zbierka Sen a smrť (Uni ja kuolema, 1931). Kailas písal aj novely a poviedky, posmrtne boli vydané Novely (Novelleja, 1936).