Kagel, Mauricio
Kagel [-chel], Mauricio (Raúl), 24. 12. 1931 Buenos Aires – 18. 9. 2008 Kolín nad Rýnom — argentínsky skladateľ a dirigent. Hudbu študoval súkromne (hra na klavíri, organe a violončele, spev, dirigovanie, hudobná teória) a na univerzite v Buenos Aires popri štúdiu dejín literatúry a filozofie. V kompozícii bol samoukom. R. 1957 sa usadil v Nemecku v Kolíne nad Rýnom, kde začal spolupracovať s elektroakustickým hudobným štúdiom a dirigoval komorný súbor Kölner Ensemble für Neue Musik. Od 1958 sa aktívne zúčastňoval Letných kompozičných kurzov novej hudby v Darmstadte, ktoré viedol 1960 – 66 a 1972 – 76. R. 1964 – 65 prednášal na univerzite v Buffale (New York), 1969 pôsobil v rámci hudobnej univerzity v Kolíne nad Rýnom ako riaditeľ Inštitútu pre novú hudbu a 1974 – 97 v hudobnom divadle. Každoročne usporadúval Kurzy novej hudby; podnikol koncertné turné v Str. a vých. Ázii, Juž. Amerike, USA a Kanade. V tvorbe využíval prostriedky elektroakustickej a konkrétnej hudby. Preslávil sa novým hudobným žánrom, tzv. inštrumentálnym divadlom, v ktorom účinkujúci inštrumentalisti vystupujú aj ako herci. Autor scénickej, filmovej a televíznej, ako aj orchestrálnej, komornej a vokálnej hudby, napr. Anagrama (1957 – 58) pre štyri sólové hlasy, recitujúci zbor a komorný súbor a Hétérophonie (1959 – 61) pre veľký symfonický orchester, štyroch sláčikových kvartet (1965, 1967, 1986, 1993), scénických a multimediálnych kompozícií Staatstheater (1967 – 70) a Kantrimiusik (1975) i hudobných filmov Hallelujah (1968) a Ludwig van (1969). Svoje kompozičné princípy vysvetlil vo viacerých teoretických prácach, napr. Tamtam... (T., 1975) a Slová o hudbe... (Worte über Musik..., 1991).