Kafendová-Zochová, Anna

Text hesla

Kafendová-Zochová, Anna, 24. 6. 1895 Záriečie, okres Púchov – 13. 4. 1977 Myjava — slovenská klaviristka a hudobná pedagogička, manželka F. Kafendu. Základy hry na klavíri získala u učiteľa evanjelickej školy Matheusa Rehlinga a na dievčenskej škole u K. Gräserovej v Modre, 1907 – 12 študovala na Hudobnej škole hudobného spolku (Musikschule des Musikvereins) u Josefa Pembaura (*1875, †1950; žiaka A. Brucknera) v Innsbrucku, kde získala diplom najlepšieho poslucháča, tzv. Jakob Steiner-Preis, 1912 – 17 na pražskom konzervatóriu u Josefa Procházku (*1874, †1956), ako aj u K. Hoffmeistra, u ktorého 1919 – 20 pokračovala v štúdiu na majstrovskej škole pražského konzervatória. R. 1920 sa na požiadanie M. Ruppeldta vrátila do Bratislavy, kde spolu s F. Kafendom položila základy hudobného školstva a pedagogickou prácou sa pričinila o rozvoj profesionálneho hudobného umenia na Slovensku. R. 1917 – 18 pôsobila ako učiteľka hry na klavíri v Tábore, potom v Bratislave: od 1920 na Hudobnej a dramatickej akadémii (pôvodne Hudobná škola pre Slovensko) zmenenej 1941 na konzervatórium, kde pôsobila do 1965, súčasne 1949 – 53 externe a 1958 – 70 interne na VŠMU (1965 – 69 vedúca Katedry klávesových nástrojov, 1966 – 69 prorektorka); 1962 profesorka. Od 1919 vystupovala ako sólistka a komorná interpretka (1920 účinkovala napr. na prvom Slovenskom koncerte v Prahe). Propagovala pôvodnú slovenskú tvorbu, a to najmä diela F. Kafendu i nastupujúcej generácie slovenských skladateľov (A. Moyzesa i jeho žiakov a E. Suchoňa). Jej progresívny repertoár obsahoval i klavírne diela predstaviteľov českej hudby (B. Smetanu, A. Dvořáka, J. Suka, V. Nováka, L. Janáčka a i.). Slovenské ľudové piesne interpretovala doma i v zahraničí v triu Slovensko v piesni. R. 1926 – 42 aktívne spolupracovala s hudobnou redakciou Československého a Slovenského rozhlasu v Bratislave. Uznávaná pedagogička klavírnej hry, jedna z priekopníčok najnovších európskych klavírnych metodík na Slovensku. V pedagogickej činnosti nadväzovala na skúsenosti prestížnych európskych škôl a citlivo rozvíjala individualitu svojich žiakov; vychovala niekoľko generácií slovenských hudobníkov (vyše 140 absolventov) – klavírnych virtuózov (K. Havlíkovú, M. Starostu, I. Paloviča, T. Fraňovú, J. Hodžovú-Medveckú, Z. Poulovú-Majerskú), pedagógov (E. Pappovú), dirigentov a skladateľov (T. Freša, J. Haluzického, T. Andrašovana, J. Zimmera, D. Martinčeka). Nositeľka viacerých ocenení.

Text hesla

Kafendová-Zochová, Anna, 24. 6. 1895 Záriečie, okres Púchov – 13. 4. 1977 Myjava — slovenská klaviristka a hudobná pedagogička, manželka F. Kafendu. Základy hry na klavíri získala u učiteľa evanjelickej školy Matheusa Rehlinga a na dievčenskej škole u K. Gräserovej v Modre, 1907 – 12 študovala na Hudobnej škole hudobného spolku (Musikschule des Musikvereins) u Josefa Pembaura (*1875, †1950; žiaka A. Brucknera) v Innsbrucku, kde získala diplom najlepšieho poslucháča, tzv. Jakob Steiner-Preis, 1912 – 17 na pražskom konzervatóriu u Josefa Procházku (*1874, †1956), ako aj u K. Hoffmeistra, u ktorého 1919 – 20 pokračovala v štúdiu na majstrovskej škole pražského konzervatória. R. 1920 sa na požiadanie M. Ruppeldta vrátila do Bratislavy, kde spolu s F. Kafendom položila základy hudobného školstva a pedagogickou prácou sa pričinila o rozvoj profesionálneho hudobného umenia na Slovensku. R. 1917 – 18 pôsobila ako učiteľka hry na klavíri v Tábore, potom v Bratislave: od 1920 na Hudobnej a dramatickej akadémii (pôvodne Hudobná škola pre Slovensko) zmenenej 1941 na konzervatórium, kde pôsobila do 1965, súčasne 1949 – 53 externe a 1958 – 70 interne na VŠMU (1965 – 69 vedúca Katedry klávesových nástrojov, 1966 – 69 prorektorka); 1962 profesorka. Od 1919 vystupovala ako sólistka a komorná interpretka (1920 účinkovala napr. na prvom Slovenskom koncerte v Prahe). Propagovala pôvodnú slovenskú tvorbu, a to najmä diela F. Kafendu i nastupujúcej generácie slovenských skladateľov (A. Moyzesa i jeho žiakov a E. Suchoňa). Jej progresívny repertoár obsahoval i klavírne diela predstaviteľov českej hudby (B. Smetanu, A. Dvořáka, J. Suka, V. Nováka, L. Janáčka a i.). Slovenské ľudové piesne interpretovala doma i v zahraničí v triu Slovensko v piesni. R. 1926 – 42 aktívne spolupracovala s hudobnou redakciou Československého a Slovenského rozhlasu v Bratislave. Uznávaná pedagogička klavírnej hry, jedna z priekopníčok najnovších európskych klavírnych metodík na Slovensku. V pedagogickej činnosti nadväzovala na skúsenosti prestížnych európskych škôl a citlivo rozvíjala individualitu svojich žiakov; vychovala niekoľko generácií slovenských hudobníkov (vyše 140 absolventov) – klavírnych virtuózov (K. Havlíkovú, M. Starostu, I. Paloviča, T. Fraňovú, J. Hodžovú-Medveckú, Z. Poulovú-Majerskú), pedagógov (E. Pappovú), dirigentov a skladateľov (T. Freša, J. Haluzického, T. Andrašovana, J. Zimmera, D. Martinčeka). Nositeľka viacerých ocenení.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kafendová-Zochová, Anna [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kafendova-zochova-anna