Kadosa, Pál

Kadosa [-ša], Pál, vlastným menom Pál Veisz, 6. 9. 1903 Levice, Slovensko – 30. 3. 1983 Budapešť — maďarský hudobný skladateľ, klavirista a pedagóg. Vyrastal v Trnave, 1918 sa spolu s matkou presídlil do Budapešti, kde 1921 – 27 študoval kompozíciu u Z. Kodálya, hru na klavíri u Arnolda Székelya (*1874, †1958) a komornú hudbu u L. Weinera na Hudobnej akadémii F. Liszta. Od 1923 koncertoval doma i v zahraničí. Významný klavírny pedagóg, pôsobil na viacerých hudobných školách, 1945 – 83 vyučoval hru na klavíri a kompozíciu na Hudobnej akadémii F. Liszta v Budapešti; 1945 profesor. Jeho najvýznamnejšími žiakmi boli klaviristi Z. Kocsis, D. Ránki a A. Schiff a hudobní skladatelia T. Sárai, A. Mihály, G. Lehel a G. Kurtág. Aktívne organizoval maďarský hudobný život. R. 1920 inicioval vznik zoskupenia Modern Magyar Muzsikusok (Moderní maďarskí hudobníci), ktoré sa 1930 pod názvom Új Magyar Zene Egyesület (Nový maďarský hudobný spolok) včlenil ako maďarská sekcia do Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu. R. 1948 usporiadal prvú Medzinárodnú súťaž súčasnej hudby B. Bartóka (Concours international Béla Bartók de musique contemporaine) v Budapešti. Autor scénických, orchestrálnych, vokálno-inštrumentálnych, komorných a iných diel, napr. opery Dobrodružstvo v Huszte (A Huszti kaland, 1949 – 50), 9 symfónií (1927 – 68), inštrumentálnych koncertov, kantát a piesní. Nositeľ Ceny L. Kossutha (1950, 1975) a Ceny F. Erkela (1955, 1962), čestný člen Kráľovskej hudobnej akadémie v Londýne (1967).