Kabeláč, Miloslav

Kabeláč, Miloslav, 1. 8. 1908 Praha – 17. 9. 1979 tamže — český hudobný skladateľ a dirigent. R. 1928 – 31 študoval kompozíciu u K. B. Jiráka, 1930 – 32 dirigovanie u P. Dědečka na pražskom konzervatóriu a 1931 – 34 klavír u V. Kurza na majstrovskej škole pražského konzervatória. R. 1932 – 41 pôsobil v Československom rozhlase v Prahe ako jeden z prvých hudobných režisérov v ČSR a 1945 – 54 aj ako šéfdirigent rozhlasového symfonického orchestra, 1958 – 67 profesor kompozície na pražskom konzervatóriu. Súčasne bol činný v Umeleckej besede, vo Zväze československých skladateľov a v Československom rozhlase v Plzni, kde v 2. polovici 60. rokov 20. stor. ako jeden z prvých českých skladateľov propagoval elektroakustickú a konkrétnu hudbu a viedol jej kompozičné kurzy. Spolupracoval aj s Centrom pre elektroakustickú hudbu v Utrechte a inicioval obnovenie kontaktov českých skladateľov s tvorcami západoeurópskej novej hudby.

Jeho hudobné myslenie formovali viacerí českí i európski skladatelia. Inšpiroval sa harmóniou V. Nováka, polyfóniou a tektonikou K. B. Jiráka, ako aj seriálnou hudbou O. Messiaena a A. Schönberga. Umelecká tvorba Kabeláča s vyhraneným kompozičným rukopisom obsiahla s výnimkou opery všetky hudobné žánre a formy. V ranej tvorbe sa sústredil prevažne na komorné (Passacaglia TGM pro klavír, 1937; Dechový sextet, 1940) a orchestrálne (1. symfónia D dur pre sláčiky a bicie nástroje, 1942; 2. symfónia C dur, 1946; Předehra, 1947) skladby. Z vokálno-inštrumentálnych diel patria k najvýznamnejším emotívna kantáta Neustupujte! (1939) na slová ľudovej poézie a husitský chorál Ktož jsú Boží bojovníci proti okupácii Česka nemeckými nacistami. Neskôr komponoval najmä symfónie, v ktorých v netradičnom nástrojovom obsadení majstrovsky spojil českú hudobnosť s prvkami európskej avantgardy i mimoeurópskych kultúr, napr. 3. symfónia F dur (1957) pre organ, plechové dychové nástroje a tympany, 4. symfónia A dur Komorní (1958) pre komorný orchester, 5. symfónia b mol Dramatická (1960) pre vysoký ženský hlas a orchester a 6. symfónia Koncertantní (1961) pre klarinet a orchester. V 7. symfónii (1968) pre recitátora a orchester zhudobnil vlastný text podľa Evanjelia podľa Jána a Zjavenia Jána, v 8. symfónii Antiphony (1970) pre soprán, zmiešaný zbor, bicie nástroje a organ na úryvky z biblických textov monumentalizoval humanistické poslanie človeka. K posledným dielam inšpirovaným českou históriou patria elektroakustická kompozícia v šiestich častiach E fontibus Bohemicis. 6 obrazů z českých letopisů (1965 – 72), v ktorej spracoval zvuk najväčšieho pražského zvona Žigmunda, a skladby pre miešaný zbor Proměny I, II (1978, 1979), v ktorých tematicky čerpal z českého chorálu Hospodine, pomiluj ny. Kabeláč patril aj k uznávaným dirigentom hudby 20. stor. Autor viacerých hudobnoteoretických prác, z ktorých najvýznamnejšia je Skladatel ve zvukové laboratoři (1964).