Kabalevskij, Dmitrij

Text hesla

Kabalevskij, Dmitrij (Borisovič), 30. 12. 1904 Petrohrad – 14. 2. 1987 Moskva — ruský hudobný skladateľ, pedagóg a politik. R. 1929 absolvoval kompozíciu u N. J. Miaskovského a 1930 hru na klavíri u Alexandra Borisoviča Goľdenvejzera (*1875, †1961) na moskovskom konzervatóriu, kde 1932 – 80 pedagogicky pôsobil; 1939 profesor, 1965 DrSc. Súčasne 1940 – 46 šéfredaktor mesačníka Sovetskaja muzyka, 1949 – 52 vedúci vedecký pracovník Hudobného oddelenia Ústavu dejín umenia Akadémie vied ZSSR, od 1951 tajomník Zväzu sovietskych skladateľov. R. 1966 – 87 poslanec Najvyššieho sovietu ZSSR (1979 – 84 podpredseda Rady národov Najvyššieho sovietu ZSSR).

V kompozičnej tvorbe charakteristickej jednoduchosťou formy, plastickou melodikou a bohatou variačnou technikou spočiatku nadviazal na N. J. Miaskovského, P. I. Čajkovského, M. P. Musorgského a S. S. Prokofieva. V ranom období patril k moderne orientovaným skladateľom (Sonáta pre klavír, 1928; Koncert pre klavír a orchester č. 1, 1929; piesne na texty S. Jesenina a A. Achmatovovej). Od 30. rokov 20. stor. v tvorbe uplatňoval metódu socialistického realizmu, komponoval vokálne, operné a symfonické diela programovo späté s tematikou zo života ľudí v ZSSR. Autor opier Colas Bregnon (Kola Briuňon, 1938), V paľbe. Pod Moskvou (V ogne. Pod Moskvoj, 1942), Tarasova rodina (Semia Tarasa, 1947), Nikita Veršinin (1955) a Sestry (Siostry, 1967), operety Jar spieva (Vesna pojot, 1957), baletu Zlaté klasy (Zolotyje kolosia, 1940), kantát Veľká vlasť (Rodina velikaja, 1942) a O rodnej zemi (O rodnoj zemle, 1965), monumentálneho vokálno-inštrumentálneho diela Rekviem (na verše R. Roždestvenského, 1962) venovaného pamiatke obetí 2. svetovej vojny, štyroch symfónií, koncertantnej a komornej hudby i skladieb pre sólové nástroje.

Komponoval takmer vo všetkých hudobných žánroch vrátane džezu (Jazzová suita, 1940) a filmovej hudby (Biele noci petrohradské, Peterburgskaja noč, 1934, réžia Grigorij Rošaľ, *1899, †1983), upravoval diela ruských skladateľov, napr. N. Rimského-Korsakova, N. J. Miaskovského a M. P. Musorgského. Ako hudobný kritik odmietal avantgardné kompozičné smery hudby 20. stor. (napr. dodekafóniu) prezentované najmä na festivale Varšavská jeseň 1959 a v súlade s názormi T. N. Chrennikova aj štýlovú a ideovú orientáciu tvorby A. Chačaturjana, D. Šostakoviča, ako aj opier L. Janáčka. Jeho koncertantné diela uviedli mnohí významní interpreti doma (D. Šafran, V. Sofronickij) i v zahraničí (V. Horowitz, A. Toscanini).

Ako pedagóg sa zaoberal najmä teoreticko-didaktickými otázkami hudobnej výchovy mládeže, o. i. 1983 založil časopis Muzyka v škole (Hudba v škole). Autor hudobnoteoretických a literárnych diel, napr. B. V. Asafiev (1954), Zobrané kapitoly o hudbe (Izbrannyje staťji o muzyke, 1963), O troch veľrybách a všeličom inom. Kniha o hudbe pre mládež (Pro trioch kitov i pro mnogoje drugoje. Knižka o muzyke, 1970; slov. 1976). Člen viacerých zahraničných vedeckých spoločností, napr. od 1958 Medzinárodnej spoločnosti pre hudobnú výchovu pri UNESCO (od 1972 čestný predseda). Nositeľ viacerých vyznamenaní, národný umelec ZSSR (1963).

Text hesla

Kabalevskij, Dmitrij (Borisovič), 30. 12. 1904 Petrohrad – 14. 2. 1987 Moskva — ruský hudobný skladateľ, pedagóg a politik. R. 1929 absolvoval kompozíciu u N. J. Miaskovského a 1930 hru na klavíri u Alexandra Borisoviča Goľdenvejzera (*1875, †1961) na moskovskom konzervatóriu, kde 1932 – 80 pedagogicky pôsobil; 1939 profesor, 1965 DrSc. Súčasne 1940 – 46 šéfredaktor mesačníka Sovetskaja muzyka, 1949 – 52 vedúci vedecký pracovník Hudobného oddelenia Ústavu dejín umenia Akadémie vied ZSSR, od 1951 tajomník Zväzu sovietskych skladateľov. R. 1966 – 87 poslanec Najvyššieho sovietu ZSSR (1979 – 84 podpredseda Rady národov Najvyššieho sovietu ZSSR).

V kompozičnej tvorbe charakteristickej jednoduchosťou formy, plastickou melodikou a bohatou variačnou technikou spočiatku nadviazal na N. J. Miaskovského, P. I. Čajkovského, M. P. Musorgského a S. S. Prokofieva. V ranom období patril k moderne orientovaným skladateľom (Sonáta pre klavír, 1928; Koncert pre klavír a orchester č. 1, 1929; piesne na texty S. Jesenina a A. Achmatovovej). Od 30. rokov 20. stor. v tvorbe uplatňoval metódu socialistického realizmu, komponoval vokálne, operné a symfonické diela programovo späté s tematikou zo života ľudí v ZSSR. Autor opier Colas Bregnon (Kola Briuňon, 1938), V paľbe. Pod Moskvou (V ogne. Pod Moskvoj, 1942), Tarasova rodina (Semia Tarasa, 1947), Nikita Veršinin (1955) a Sestry (Siostry, 1967), operety Jar spieva (Vesna pojot, 1957), baletu Zlaté klasy (Zolotyje kolosia, 1940), kantát Veľká vlasť (Rodina velikaja, 1942) a O rodnej zemi (O rodnoj zemle, 1965), monumentálneho vokálno-inštrumentálneho diela Rekviem (na verše R. Roždestvenského, 1962) venovaného pamiatke obetí 2. svetovej vojny, štyroch symfónií, koncertantnej a komornej hudby i skladieb pre sólové nástroje.

Komponoval takmer vo všetkých hudobných žánroch vrátane džezu (Jazzová suita, 1940) a filmovej hudby (Biele noci petrohradské, Peterburgskaja noč, 1934, réžia Grigorij Rošaľ, *1899, †1983), upravoval diela ruských skladateľov, napr. N. Rimského-Korsakova, N. J. Miaskovského a M. P. Musorgského. Ako hudobný kritik odmietal avantgardné kompozičné smery hudby 20. stor. (napr. dodekafóniu) prezentované najmä na festivale Varšavská jeseň 1959 a v súlade s názormi T. N. Chrennikova aj štýlovú a ideovú orientáciu tvorby A. Chačaturjana, D. Šostakoviča, ako aj opier L. Janáčka. Jeho koncertantné diela uviedli mnohí významní interpreti doma (D. Šafran, V. Sofronickij) i v zahraničí (V. Horowitz, A. Toscanini).

Ako pedagóg sa zaoberal najmä teoreticko-didaktickými otázkami hudobnej výchovy mládeže, o. i. 1983 založil časopis Muzyka v škole (Hudba v škole). Autor hudobnoteoretických a literárnych diel, napr. B. V. Asafiev (1954), Zobrané kapitoly o hudbe (Izbrannyje staťji o muzyke, 1963), O troch veľrybách a všeličom inom. Kniha o hudbe pre mládež (Pro trioch kitov i pro mnogoje drugoje. Knižka o muzyke, 1970; slov. 1976). Člen viacerých zahraničných vedeckých spoločností, napr. od 1958 Medzinárodnej spoločnosti pre hudobnú výchovu pri UNESCO (od 1972 čestný predseda). Nositeľ viacerých vyznamenaní, národný umelec ZSSR (1963).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kabalevskij, Dmitrij [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-17]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kabalevskij-dmitrij