Kabalevskij, Dmitrij

Text hesla

Kabalevskij, Dmitrij (Borisovič), 30. 12. 1904 Petrohrad – 14. 2. 1987 Moskva — ruský hudobný skladateľ, pedagóg a politik. R. 1929 absolvoval kompozíciu u N. J. Miaskovského a 1930 hru na klavíri u Alexandra Borisoviča Goľdenvejzera (*1875, †1961) na moskovskom konzervatóriu, kde 1932 – 80 pedagogicky pôsobil; 1939 profesor, 1965 DrSc. Súčasne 1940 – 46 šéfredaktor mesačníka Sovetskaja muzyka, 1949 – 52 vedúci vedecký pracovník Hudobného oddelenia Ústavu dejín umenia Akadémie vied ZSSR, od 1951 tajomník Zväzu sovietskych skladateľov. R. 1966 – 87 poslanec Najvyššieho sovietu ZSSR (1979 – 84 podpredseda Rady národov Najvyššieho sovietu ZSSR).

V kompozičnej tvorbe charakteristickej jednoduchosťou formy, plastickou melodikou a bohatou variačnou technikou spočiatku nadviazal na N. J. Miaskovského, P. I. Čajkovského, M. P. Musorgského a S. S. Prokofieva. V ranom období patril k moderne orientovaným skladateľom (Sonáta pre klavír, 1928; Koncert pre klavír a orchester č. 1, 1929; piesne na texty S. Jesenina a A. Achmatovovej). Od 30. rokov 20. stor. v tvorbe uplatňoval metódu socialistického realizmu, komponoval vokálne, operné a symfonické diela programovo späté s tematikou zo života ľudí v ZSSR. Autor opier Colas Bregnon (Kola Briuňon, 1938), V paľbe. Pod Moskvou (V ogne. Pod Moskvoj, 1942), Tarasova rodina (Semia Tarasa, 1947), Nikita Veršinin (1955) a Sestry (Siostry, 1967), operety Jar spieva (Vesna pojot, 1957), baletu Zlaté klasy (Zolotyje kolosia, 1940), kantát Veľká vlasť (Rodina velikaja, 1942) a O rodnej zemi (O rodnoj zemle, 1965), monumentálneho vokálno-inštrumentálneho diela Rekviem (na verše R. Roždestvenského, 1962) venovaného pamiatke obetí 2. svetovej vojny, štyroch symfónií, koncertantnej a komornej hudby i skladieb pre sólové nástroje.

Komponoval takmer vo všetkých hudobných žánroch vrátane džezu (Jazzová suita, 1940) a filmovej hudby (Biele noci petrohradské, Peterburgskaja noč, 1934, réžia Grigorij Rošaľ, *1899, †1983), upravoval diela ruských skladateľov, napr. N. Rimského-Korsakova, N. J. Miaskovského a M. P. Musorgského. Ako hudobný kritik odmietal avantgardné kompozičné smery hudby 20. stor. (napr. dodekafóniu) prezentované najmä na festivale Varšavská jeseň 1959 a v súlade s názormi T. N. Chrennikova aj štýlovú a ideovú orientáciu tvorby A. Chačaturjana, D. Šostakoviča, ako aj opier L. Janáčka. Jeho koncertantné diela uviedli mnohí významní interpreti doma (D. Šafran, V. Sofronickij) i v zahraničí (V. Horowitz, A. Toscanini).

Ako pedagóg sa zaoberal najmä teoreticko-didaktickými otázkami hudobnej výchovy mládeže, o. i. 1983 založil časopis Muzyka v škole (Hudba v škole). Autor hudobnoteoretických a literárnych diel, napr. B. V. Asafiev (1954), Zobrané kapitoly o hudbe (Izbrannyje staťji o muzyke, 1963), O troch veľrybách a všeličom inom. Kniha o hudbe pre mládež (Pro trioch kitov i pro mnogoje drugoje. Knižka o muzyke, 1970; slov. 1976). Člen viacerých zahraničných vedeckých spoločností, napr. od 1958 Medzinárodnej spoločnosti pre hudobnú výchovu pri UNESCO (od 1972 čestný predseda). Nositeľ viacerých vyznamenaní, národný umelec ZSSR (1963).

Zverejnené v marci 2017.

Kabalevskij, Dmitrij [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-12-03]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kabalevskij-dmitrij