Juvenál

Text hesla

Juvenál, lat. Iuvenalis, plným menom Decimus Iunius Iuvenalis, asi 67 Aquinum, dnes Aquino, región Lazio – po 127 — rímsky básnik.

O jeho živote sa zachovalo málo dôveryhodných prameňov, niektoré sa zmieňujú o jeho vyhnanstve v Egypte. Patril pravdepodobne k stredne majetným vrstvám spoločnosti, povolaním bol rétor. Ako básnik sa predstavil až po smrti cisára Domiciána (96), keď bolo možné slobodnejšie vyjadrovať názory. Jeho zbierka Satiry (Satirae alebo Saturae, 5 kníh, okolo 100 – 127 za vlády Trajána a Hadriána) obsahuje 16 chronologicky zoradených básní (satír) v technicky dokonalých hexametroch, najdlhšia je 6. satira. Sú napísané trpkým až tragizujúcim tónom, Juvenál neveril v zlepšenie rímskej spoločnosti, jeho verše sa vyznačujú pátosom a rečníckymi efektmi, obľuboval moralistické sentencie. Útočil na nemorálnosť najmä vyšších vrstiev rímskej spoločnosti, vyhýbal sa však konkrétnym osobám a menám politikov, resp. útočil iba na tých, ktorí už nežili. Úvodná (programová) satira vysvetľuje pohnútky a možnosti satirika, témami ďalších satír sú pôžitkárstvo, pokrytectvo, chamtivosť, poverčivosť, skazenosť žien, zvrátenosť mužov, údel vzdelancov, strasti života v meste, radcovia cisára Domiciána, výchova detí, neblahý vplyv cudzincov a i.

Juvenálove satiry sa čítali v stredovekých školách a tešili sa obľube počas Francúzskej revolúcie (8. satira o pravom šľachtictve). Niektoré preložil do slovenčiny V. Mihálik (O ženskej skazenosti, 1984; O mužskej skazenosti, 1987; O spisbe a učbároch, 1989).

Popis ilustrácie

Juvenál

Text hesla

Juvenál, lat. Iuvenalis, plným menom Decimus Iunius Iuvenalis, asi 67 Aquinum, dnes Aquino, región Lazio – po 127 — rímsky básnik.

O jeho živote sa zachovalo málo dôveryhodných prameňov, niektoré sa zmieňujú o jeho vyhnanstve v Egypte. Patril pravdepodobne k stredne majetným vrstvám spoločnosti, povolaním bol rétor. Ako básnik sa predstavil až po smrti cisára Domiciána (96), keď bolo možné slobodnejšie vyjadrovať názory. Jeho zbierka Satiry (Satirae alebo Saturae, 5 kníh, okolo 100 – 127 za vlády Trajána a Hadriána) obsahuje 16 chronologicky zoradených básní (satír) v technicky dokonalých hexametroch, najdlhšia je 6. satira. Sú napísané trpkým až tragizujúcim tónom, Juvenál neveril v zlepšenie rímskej spoločnosti, jeho verše sa vyznačujú pátosom a rečníckymi efektmi, obľuboval moralistické sentencie. Útočil na nemorálnosť najmä vyšších vrstiev rímskej spoločnosti, vyhýbal sa však konkrétnym osobám a menám politikov, resp. útočil iba na tých, ktorí už nežili. Úvodná (programová) satira vysvetľuje pohnútky a možnosti satirika, témami ďalších satír sú pôžitkárstvo, pokrytectvo, chamtivosť, poverčivosť, skazenosť žien, zvrátenosť mužov, údel vzdelancov, strasti života v meste, radcovia cisára Domiciána, výchova detí, neblahý vplyv cudzincov a i.

Juvenálove satiry sa čítali v stredovekých školách a tešili sa obľube počas Francúzskej revolúcie (8. satira o pravom šľachtictve). Niektoré preložil do slovenčiny V. Mihálik (O ženskej skazenosti, 1984; O mužskej skazenosti, 1987; O spisbe a učbároch, 1989).

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Juvenál [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-01-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/juvenal