juta

Text hesla

juta [bengálsky > angl.] — prírodné textilné vlákno zo stoniek niektorých druhov jutovníka (Corchorus); aj starší názov jutovníka. V textilnom priemysle sa využíva vlákno jutovníka pravého (Corchorus capsularis) známe pod názvom biela juta (na svetovej produkcii sa podieľa asi 75 %) a vlákno jutovníka dlhoplodého (Corchorus olitorius) známe pod názvom tossa juta (asi 15 %). Technické vlákna juty sú viacbunkové, skladajú sa z množstva elementárnych jednobunkových vláken, ktoré sú v stonkách uložené vo forme zväzkov lyka spojených pektínmi. Vlákna obsahujú celulózu, hemicelulózu a asi 13 % lignínu. Dĺžka elementárneho vlákna je 1 – 5 mm, hrúbka 10 – 25 μm, dĺžka technického vlákna 1,5 – 4,5 m, hrúbka asi 200 μm. Farba vlákna je svetlá až biela, kvalitnejšie vlákna sú sfarbené dožlta alebo dočervena a majú hodvábny lesk, vo vlhkom prostredí hnednú a strácajú pevnosť. Juta sa zberá po odkvitnutí, nedozreté stonky sa máčajú vo vode a drevnaté časti sa odstraňujú lúpaním. Z macerovaného materiálu sa získavajú pevné lykové vlákna, ktoré sa ďalej prepierajú a sušia. Svetlejšia a jemnejšia juta sa používa na výrobu dekoračných a bytových textílií, tmavšia a hrubšia na výrobu vriec, plachtovín a obalových a izolačných tkanín. Jutové tkaniny a siete sú biologicky rozložiteľné, preto sa využívajú aj ako ochrana proti erózii na cestných a železničných násypoch, ako aj pri terénnych úpravách parkov, zjazdoviek, golfových ihrísk ap. Svetovou ročnou produkciou asi 3,5 mil. ton sa juta radí na druhé miesto medzi prírodnými vláknami (po bavlne), najviac juty sa vyrobí v Indii, Číne a Bangladéši.

Zverejnené v novembri 2013.

Juta [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-11-10 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/juta