Juraj I. Vladimirovič Dolgorukij

Juraj I. Vladimirovič Dolgorukij, okolo 1090 – 15. 5. 1157 Kyjev — rostovsko-suzdaľské knieža (od 1125) a kyjevské veľkoknieža (od 1149) z dynastie Riurikovcov (nepatrí do rodu Dolgorukovcov), syn Vladimíra I. Monomacha, brat Mstislava I. Vladimiroviča Veľkého, otec A. Bogoľubského. Zo svojho kniežatstva sa usiloval vybudovať silnú vojenskú mocnosť, 1125 preniesol svoje sídlo z Rostova do Suzdaľa a od 1132 bojoval proti Novgorodu a Povolžským Bulharom, pokúšal sa dobyť juhoruské územia, najmä Kyjev (odtiaľ jeho prímeno – dlhé ruky ako symbol expanzívnej politiky). Kyjev prvýkrát dobyl 1149 (vyhlásil sa za kyjevské veľkoknieža) a opätovne 1155 (plánoval ho povýšiť na centrum Vladimírsko-suzdaľského kniežatstva). V tom čase založil rad opevnených sídel (napr. 1152 Pereslavľ-Zalesskij a Juriev-Poľskij), z obdobia jeho vlády pochádza aj prvá písomná správa o Moskve (1147), ktorú dal 1156 obohnať valom a palisádami. Pravdepodobne bol otrávený kyjevskými bojarmi počas hostiny.